sr. Eva v teréne: Viacposchodový život

0 Blog

Stane sa, veď prečo nie, že človek absolvuje niekoľko rán. Napríklad pobytov v nemocnici. Môj nedávny pobyt v nemocnici ma prinútil rozmýšľať nad tým, že život je niekoľkoposchodový. Choroba ma akoby podvedome stlačila až kdesi do suterénu.

Človek sa zoblečie, odovzdá veci, zaradí sa medzi ľudí, ktorí sú odovzdaní do rúk iných, ktorí sa pred ním rozprávajú o ňom ako o cholecystiáze, apendixe, glaukóme… Nechá sa natierať, pichať, odoberať, skúmať, konzultovať, röntgenovať…

Pri raňajkách či obede na chodbe (na jedáleň peniaze nevyšli) človek vníma pohybujúci sa prúd ľudí – lekárov, sestričiek, opravárov, návštevníkov – akoby z okraja cesty. Niekedy odpovedia na pozdrav, niekedy vôbec nie. Príde vám to akoby ste mali na sebe plášť neviditeľnosti Harryho Pottera.

Iné poschodie je lekárske konzílium, keď človek slabý a vo svojej nahote ukazuje všetky svoje boľačky vážnej porote, vyskladanej aspoň z desiatich lekárov – izbových lekárov, primárov, zástupcov primárov, prednostov, zástupcov prednostov… Tam človek vníma vážnosť choroby a prísnosť života. Všetko je vážne. Vtedy úsmev padne dobre ako širokospektrálne antibiotikum.

Kým sa nezačnete sami smiať na tom, že odbery nerobili vám, ale spolupacientke oproti, že zo zemiakov, ak by boli trochu opečené, mohli byť parádne čipsy a ryba na tanier priplávala asi z Karibiku – podľa formy, chuti a zápachu. Alebo aj na tom, že upratovačka je zrejme expretekár Formuly 1 podľa rýchlosti, s akou dokáže umyť podlahu v izbe na jeden záber.

Dostala som sa do polohy vnímania zospodu. Spolupacientky na izbe sú šťavnaté, veselé a pozorné. Podľa záplavy prejavenej pozornosti od príbuzných vo forme nejakých tých dobrôt a vitamínov nastaví sa výmenný izbový obchod.

Niekedy je treba niektorú izbovú spriaznenú dušu zaplaviť vlnou utišujúcich slov, nech si nerobí nič z bezohľadnej komunikácie personálu, že ubližovať jej nikto nemá právo.

Tak mi napadá, že Boh býva v jednopodlažnom dome a uňho platia iné akademické tituly, napr. ČL (človek) či ĽU(ľudský). Takýto titul by som chcela mať. Lebo on dáva diplom takým, ktorí zaodeli, nasýtili, prichýlili, navštívili.

sr. Eva Rušinová, saleziánka

foto: flickr.com