Spotlight (recenzia na film)

0 Kronika

V časopise Zasvätený život (01/2017) bola publikovaná recenzia na film Spotlight od kňaza Košickej arcidiecézy, Rudolfa Smotera. Po stretnutí o ochrane maloletých, ktoré sa konalo vo Vatikáne od 21. – 24. februára 2019, ju ponúkame aj čitateľom nášho webu.

Spotlight
Životopisný / Historický / Thriller / Dráma
USA / Kanada, 2015, 129 min
Réžia: Tom McCarthy
Scenár: Josh Singer, Tom McCarthy
Kamera: Masanobu Takayanagi
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Mark Ruffalo, Michael Keaton, Rachel McAdams, Liev Schreiber, John Slattery, Brian D’Arcy James, Stanley Tucci.

Píše sa rok 2001 a z Miami prichádza nový riaditeľ pre noviny Boston Globe. Volá sa Marty Baron a má záujem o pozdvihnutie tímu Spotlight (slovo používané pre bodový reflektor) – štyroch investigatívnych novinárov.

Na rozdiel od kolegov majú tú výhodu, že môžu na vybraných témach pracovať v utajení aj niekoľko mesiacov. Ako rozbuška filmu je použitý nenápadný stĺpček v novinách o kňazovi bostonskej diecézy Geoghanovi, ktorý bol podozrivo často presúvaný do iných farností. Išlo o zahladenie stôp kvôli zneužívaniu mladistvých zo strany kňaza?

Spotlight ako oskarový film (v roku 2016 získal dve zlaté sošky – za pôvodný scenár a celkové víťazstvo) je náročný pre diváka vo viacerých smeroch. Milovníci akčných scén sa budú nudiť. Minutáž snímky, príbeh často odohrávajúci sa v novinárskej redakcii aj rozťahané dialógy – to všetko vyžaduje sústredenie. Pre zachovanie dokumentárnej hodnoty sa používajú skutočné mená, čo tiež na začiatku nepridá na zrozumiteľnosti deja.

Režisér divákovi servíruje porciu postáv (právnici Garabedian a Macleish, obeť Phil Saviano, bostonský kardinál), ktoré zdanlivo žijú v oddelených svetoch. Dobrá zápletka ich urobí súčasťou mozaiky, odhaľujúcej sa postupne. Novinárska práca je vykreslená realisticky, aj so svojimi defektmi. Je zaujímavé sledovať reakcie novinárov po odhalení, že skoršie pokusy o prešetrenie káuz skončili práve na ich nezáujme. Ďalším plusom pre Toma McCarthyho je použitie obrazu. Ten nie je určený na lacné vyvolávanie emócií, hoci by téma mohla k tomu provokovať (ako to vidíme vo filme režiséra Almódovara Zlá výchova). Veľa zostane v náznakoch, čo môže stimulovať premýšľanie diváka. Pre rehoľné komunity sa to dá využiť pri rozoberaní filmu po jeho skončení.

Divák ocení uveriteľnosť hercov, vystupujúcich civilne a bez prehnaných afektov. Takto nás pomaly vťahujú do „nudnej“ profesionality novinárskej práce – sedení, konzultácií, dlhodobého overovania získaných informácií. Nechýbajú odvážne kroky zo strany vedenia novín, ktoré nemusia znamenať nárast popularity. Herec Liev Schreiber v postave nového riaditeľa Boston Globe kvôli kauze riskuje stratu väčšinových predplatiteľov z katolíckeho prostredia. Pritom mu nejde o pomstu jednotlivcom, ale skôr prehodnotenie systému, ktorý je nastavený na ochranu agresorov, a nie obetí.

Medzi menej vydarené prvky filmu možno zaradiť chýbajúcu paralelnú linku filmu – teda príbeh, ktorý sa odpája z hlavnej témy a žije si vlastným životom. Otáznym je ponúkané klišé vo vzťahu novinárov ku katolíckej viere. Mladší z nich sa rozhodol vstúpiť po dlhšom čase do kostola, ale kauza, na ktorej pracuje, mu to nedovolila. Hoci vianočný spev detí v prednej časti kostola je taký sladký… Pripája sa k nemu kolegyňa z tímu. Tá na konci filmu čerstvým výtlačkom novín dosiahne výraz znechutenia starej mamy, ktorú už skôr prestala sprevádzať do kostola. Jednoducho, niekedy boli všetci veriacimi, ale dnes sa to už nenosí. Ešte že to zachraňuje židovský vedúci, neutrálny voči viere od začiatku. Napriek podarovanému výtlačku katechizmu…

A záverečná scéna? Keby sme zvoniace telefóny v redakcii Boston Globe po zverejnení kauzy zobrali doslovne, bola by to negácia slov napísaných vyššie o realistickom zobrazení novinárskej práce. Ak to zoberieme ako obraz, môže platiť to evanjeliové: nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo.


Jezuita Hans Zollner, člen Pápežskej komisie pre ochranu mladistvých, sa vo februári 2016 o filme Spotlight vyjadril pre Vatikánsky rozhlas:

„Veľmi významný hlas, ktorý sa dal počuť, je hlas arcibiskupa z Malty, Mons. Charlesa Sciclunu, ktorý bol desať rokov promótorom spravodlivosti a osobou zaangažovanou pri odhaľovaní týchto kriminálnych činov, spáchaných kňazmi. Pred niekoľkými dňami povedal verejne, že by odporúčal všetkým, aj biskupom, pozrieť si tento film. To isté povedal aj jeden austrálsky biskup…

Je to veľkým ocenením pre film i pre spôsob, akým sa zverejnilo jeho posolstvo. Títo biskupi odporúčajú svojim spolubratom pozrieť si ho. Ide o silné pozvanie k reflexii, aby sa bralo vážne jeho ústredné posolstvo, že Katolícka cirkev môže a musí byť priehľadná, spravodlivá a angažovaná v boji proti zneužitiam, až pokiaľ sa nebudú vyskytovať.

Treba pochopiť, že musíme zmeniť náš postoj, ktorý sa v taliančine vyjadruje známym slovom omertà (mafiánskym zákonom mlčania) – teda nehovoriť, chcieť všetko vyriešiť tým, že sa to zametie pod koberec, skryť sa a myslieť si, že všetko prehrmí… Pochopme, že to neprehrmí. Kiež si uvedomíme, že buď my prevezmeme zodpovednosť, aby sme s odvahou a schopnosťou riešili problémy tak, že sa im pozrieme do tváre, alebo jedného dňa, skôr či neskôr, to budeme prinútení urobiť. Myslím si, že toto je jeden z hlavných motívov filmu.“

Ilustračné foto: Courtesy Open Road Films
Rudolf Smoter