Sila osobnej lásky

Neviem prečo, ale apoštol Tomáš mi bol vždy sympatickejší než ostatní apoštoli. Na druhej strane mu však podvedome často zazlievam, prečo neuveril svojim najbližším priateľom apoštolom. Prečo?

Asi preto, že v jeho zaváhaniach a hľadaní istôt vidím seba. Bol jedným z apoštolov, rozumel si s nimi, strávil s nimi tri roky, spolu s nimi spoznával „sľúbeného Mesiáša“, nechal sa spolu s nimi očariť jeho životom, zázrakmi, novosťou evanjelia, radikálnym životom… A najmä pre Ježiša riskol všetko: zanechal všetko, žil s ním, chodil s ním, stotožnil sa s ním, ba dokonca spočiatku bol ochotný dať zaňho aj svoj život.

Či sme sa aj my, ako zasvätené osoby, spočiatku nevložili do nášho odhodlania žiť pre Ježiša, či sme nezanechali všetko a neboli sme ochotní ísť tam, kde nás on pošle?

A predsa, ako Tomáš, aj my potrebujeme mať určité istoty, overiť si ponuky, ktoré nám Ježiš predkladá a uistiť sa, že je to on, najmä vtedy, keď nás prekvapí, zaskočí, osloví niečím nezvyčajným, neočakávaným, často ľudsky nepochopiteľným.

Iba vtedy, keď sa prihovorí srdce k srdcu, iba vtedy, keď mu dovolíme, aby si stal doprostred – ako hovorí evanjelista Ján (20, 19 – 31) – všetkého, čím sme a čo máme, budeme aj my môcť povedať: „Pán môj a Boh môj!“

Štefan Turanský SDB
Foto: Arimatea Kiškovská SDR (z veľkonočnej výzdoby Námestia sv. Petra, Vatikán, 2019)