Rehoľný život – jeho úloha v súčasnej spoločnosti

Medzi mnohými otázkami, ktoré si dnes kladú zasvätené osoby, sa objavuje i otázka: Čo robia rehoľníci v dnešnej spoločnosti? Otázka by však mala znieť: Kým majú byť rehoľníci v spoločnosti? A v tom je rozdiel. O rehoľnom živote sa uvažovalo väčšmi ako o súbore pravidiel, ktoré treba dodržiavať, než ako o súbore ideálov, ktoré máme hľadať. Považoval sa väčšmi za službu než za znamenie. Ak je však služba viac ako znamenie, ktoré robí rehoľný život významným, potom ak sa služba z akéhokoľvek dôvodu ukončí, rehoľný život sa dostáva do rizika. Svet, ktorý sa okolo nás mení, mení aj nás. Dôležitou vecou je preto, aby sme sa stali tým, kým máme byť vo svete, ktorý zahŕňa i nás.

Padať a vstávať
Je dôležité si uvedomiť, že rehoľný život nie je dokonalý stav pre dokonalých ľudí. Je to stav života, kde sa predpokladá úsilie, spojené i s neúspechom. Iba cez vedomie vlastnej krehkosti môže byť rehoľník svedkom a môže dávať nádej iným.
Ľudia sa pýtajú: Čo robíte v kláštoroch? Starší odpovedajú: Padáme a vstávame, padáme a vstávame, padáme a vstávame znova. Rehoľná snaha, úsilie, nie rehoľná dokonalosť, to je veľmi významné pre rehoľný život.
Sami rehoľníci odzrkadľujú zápasy doby nie tým, že od nich utekajú, ale tým, že im čelia, pracujú s nimi vo svojom vlastnom živote. Rehoľný život vo svojom neustálom úsilí dávať duchovnú energiu kultúre tohto veku a hodnotiť ju ukazuje záležitosti, s ktorými musíme počítať, objavuje dary i zlo a rozvíja múdrosť. Možno sú to otázky týkajúce sa nezávislosti, konzumizmu, individualizmu, komunity, uspokojovania vlastných potrieb, sexuality, verejnej morálky a rehoľného života. Nebezpečenstvom obnovy rehoľného života môže byť, že rehoľné spoločenstvá sú odrazom kultúry, ale zabúdajú na to, že ju majú vyzývať.

Byť je viac ako len konať
Oživenie rehoľného života nespočíva v tom, že budeme rozdielne od kultúry, v ktorej sme rástli, ale v tom, že budeme udržiavať hodnoty, ktoré treba zachovať. Potvrdzujú to aj dejiny. Rehoľníci neboli úspešní preto, čo robili, ale preto, čo do spoločnosti priniesli, kým boli – kontemplatívnymi kritikmi, vášnivými prorokmi.
Dnešný rehoľník potrebuje kultiváciu hodnôt, čností, duchovnej disciplíny, ktorá ho uschopní odpovedať na potreby sveta s osobnou silou, vo vedomí kontemplácie.
Aby sme boli v dnešnej kultúre efektívni, potrebujeme mať originálnu identitu. Vôbec neplatí, že rehoľný život je nábožnejší ako iný stav života. Ale je zasvätený a zodpovedný za pozdvihnutie duchovnej úrovne, za pritiahnutie pozornosti tohto sveta na duchovný rozmer svojich skutkov. Musí prisľubovať, musí ohlasovať v prospech duchovného hľadania.

Nadšením zviditeľniť evanjelium
Aké hodnoty a čnosti sú potrebné na to, aby rehoľný život bol svätý, aby zachraňoval civilizáciu, šíril vieru a staral sa o tých, o ktorých nikto neprejavuje záujem? Odpovedá rehoľný život na najväčšie potreby tohto sveta? Aké kvality sú potrebné, aby mohol priviesť iných do evanjeliového života? Čo je, v chápaní dnešného sveta, čnostné, sväté? Čo je v rehoľnom živote dneška také, že to bude bezpečné i v zajtrajšom svete?
Uvedomujeme si, že zmyslom rehoľného života nie je prežiť. Zmyslom je prorocký rozmer. Úlohou rehoľného života je zviditeľniť radostnú zvesť pre náš čas. Našou úlohou je posvätiť prítomnosť. Rehoľný život dnes potrebuje to, aby sme boli znova úplne zapálení.

Aj v temnote hľadať s nádejou
Spiritualita rehoľného života dnes často akoby nemala nič spoločné so spiritualitou kríža a vzkriesenia. Spiritualita našich čias je skôr spiritualitou Bielej soboty – je to spiritualita zmätku, nejasnosti, zdesenia a bezmocnosti, viery v temnote, ale aj moci nádeje.
Rehoľný život nie je iba iný spôsob života. Je to spôsob života úmyselne organizovaný na to, ako hľadať Boha. Pre rehoľníka ponorenie sa do Boha sa stane jednoducho rozhodujúcim motívom v jeho živote a tie ďalšie sú mu podriadené. Často nás však zvedú iné vysvetlenia rehoľného života, ktoré sú cenné a do určitého stupňa pravdivé (ako sú napr.: dali sme sa do služby chudobným, dali sme sa do služby premien, evanjelizovali sme a obnovovali až do vyčerpania, …). Všetky tieto dôvody sú dobré a potrebné, sväté a hodné pozornosti. Rehoľník je však ten, kto v prvom rade a predovšetkým vždy a za akýchkoľvek okolností hľadá Boha. Preto sa musíme koncentrovať nie na to, čo rehoľníci robia, ale na to, prečo to robia a kým majú byť. Majú to byť hľadači Boha, takí, ktorí stoja ako majáky v noci, aby iní pamätali a nikdy nezabudli na jediný zmysel všetkého, čo robia. Inak by sa rehoľný život stal iba jednou zo sociálnych inštitúcií namiesto toho, aby bol centrom kontemplácie, kde, ako dúfame, sa Boh dotýka ľudstva.

Boží proroci
Rehoľný život v tejto dobe je tiež o tom, že máme držať nažive Boží hlas; nezáleží na tom, čo sa stane s prácou kongregácie, so štruktúrami, alebo aké sú okolnosti a situácie, ktoré nám Pán pošle.
Rehoľník, ktorý nemá účasť na duchovnom živote, nemá nijaký život. Bez pestovania duchovného života nemáme čo odovzdať tým, ktorí prídu po nás. Rehoľník sa vloží úplne do náručia Krista, do mysle Boha a nič nebude stačiť, iba to, že sa stane tým, koho hľadá: milosrdným, milujúcim, odpúšťajúcim, pravdovravným, takým, ktorý hovorí: Choď a rob podobne. Jeho srdce je plné Boha.
Rehoľný život potrebuje teraz kultiváciu posvätného. Bez silného, jasného svedectva duchovného života ponoreného do Krista a zakoreneného v evanjeliu i tá najlepšia práca nie je rehoľná. Sám život sa potom stane neplodným. Preto musíme žiť taký duchovný život – každý deň, v každej situácii, aby bol plameňom, ktorý môžu všetci vidieť. Duchovný život, ktorý je hlboký, pravidelný, jasný, takže naši protivníci ho nemôžu prekonať.
Ak nás nič nedrží a nič nezvedie, potom sme slobodní k tomu, že môžeme byť svedomím iných.
Rehoľník, ktorý je slobodný, odpútaný, zameraný na Boha, prináša do spoločnosti nebezpečenstvo. Musí sa stať živým svedectvom.
Naše sľuby sú verejným svedectvom evanjeliových hodnôt. Niečím, čo verejnosť môže vidieť, v čom môže mať nádej. Nie je to niečo, čo si rehoľníci držia iba pre seba, lebo sa boja sveta, a preto z neho utekajú. Sľuby nás vedú k tomu, aby sme dali svoj život za vec, s ktorou súhlasíme, a nesnažili sa zutekať pred vecou, s ktorou nesúhlasíme. Ak je to naozaj takto, tak potom dnešný svet potrebuje naše sľuby tak ako nikdy predtým.

Niet inej cesty
Faktom je, že pre niektorých ľudí rehoľný život je cesta, ktorá ich volá k tomu, aby boli najlepšími, akými sa môžu stať. Nie je to lepšia cesta, nie je to ani vyššia cesta, ale je to jediná cesta, aby žili naplno s Božou vôľou, v Božom duchu, pre Božie kráľovstvo.
Pokiaľ ľudská duša túži po pravde života, po čomsi nehmatateľnom, a pokiaľ sú rehoľníci zakorenení v duchovnej stránke života, zasvätený život bude stáť za to a bude potrebný.

Mária Ester Lahová