Príhovor pápeža Františka na záver stretnutia o ochrane maloletých + preložené poznámky

0 Správy

Už týždeň je od 25. februára 2019 na VaticanNews k dispozícii slovenský preklad príhovoru pápeža Františka na záver stretnutia o ochrane maloletých. V článku však nie sú preložené poznámky. Dávame vám ich k dispozícii v preklade pripravenom banskobystrickým kňazom Tomášom Kuníkom.


V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka, ktorý predniesol v nedeľu 24. februára na záver svätej omše v Kráľovskej sále Apoštolského paláca za prítomnosti predsedov biskupských konferencií, hláv východných katolíckych cirkví, reprezentantov únií generálnych predstavených mužských a ženských reholí a členov Rímskej kúrie a Rady kardinálov, ktorí sa zúčastňovali na stretnutí o ochrane maloletých v Cirkvi, konanom vo Vatikáne 21. – 24. februára 2019.


Drahí bratia a sestry,

súčasne ako ďakujem Pánovi za to, že nás v týchto dňoch sprevádzal, chcem sa vám všetkým poďakovať za vášho cirkevného ducha a konkrétne úsilie, ktoré ste tak veľkodušne preukázali.

V našej práci sme si opäť raz uvedomili, že závažnosť pohromy, akou je sexuálne zneužívanie mladistvých, je fenoménom historicky rozšíreným žiaľ vo všetkých kultúrach a spoločnostiach. Len v nedávnej dobe sa stalo predmetom systematických štúdií, a to vďaka zmenenej citlivosti verejnej mienky na problém, ktorý bol v minulosti považovaný za tabu, t. j. keď všetci o ňom vedeli, ale nikto o tom nehovoril. To mi pripomína v minulosti v niektorých kultúrach rozšírené kruté náboženské praktiky pohanských rítov prinášania živých obiet – často detí. Avšak ani dnes dostupné štatistiky o sexuálnom zneužívaní mladistvých od rôznych organizácií a národných i medzinárodných agentúr (Svetová zdravotnícka organizácia, UNICEF, Interpol, Europol a iné) nereprezentujú pravý stav tohto fenoménu, sú častokrát podhodnotené, najmä z toho dôvodu, že mnohé prípady sexuálneho zneužívania mladistvých neboli nahlásené[1], obzvlášť tie veľmi početné, ktoré sú páchané v rodinnom prostredí.

Zriedka sa totiž obete zdôveria a vyhľadajú pomoc[2]. Za touto zdráhavosťou môže byť hanba, rozpaky, strach z pomsty, pocity viny, nedôvera k inštitúciám, kultúrne a sociálne podmienenosti, ale aj nedostatok informácií o službách a štruktúrach, ktoré v takýchto prípadoch môžu pomôcť. Toto súženie žiaľ privádza k zatrpknutosti, dokonca až k samovražde, alebo niekedy aj k odplate spôsobom dopustenia sa rovnakého činu. Istou vecou však je, že milióny detí vo svete sú obeťami vykorisťovania a sexuálneho zneužívania.

Bude dôležité uviesť tu celkové údaje – z môjho pohľadu stále iba čiastkové – na úrovni celosvetovej[3], a potom na úrovni Európy, Ázie, Ameriky, Afriky a Oceánie, aby sme si vytvorili obraz o závažnosti a hĺbke tejto pohromy našej spoločnosti.[4] Aby som sa vyhol zbytočným polemikám, chcel by som hneď v úvode vysvetliť, že sa určité krajiny spomenú len z dôvodu citovania štatistických údajov, ako ich prezentujú spomenuté správy.

Prvou skutočnosťou, ktorá vychádza na povrch z prístupných dát je, že tými, ktorí sa dopúšťajú zneužívania, alebo (fyzického, sexuálneho alebo emocionálneho) násilia, sú najmä rodičia, príbuzní, manželia maloletých manželiek, tréneri a vychovávatelia. Ďalej, podľa údajov UNICEF-u z roku 2017 o 28 krajinách sveta, 9 z 10 dievčat, ktoré mali nútený sexuálny styk, boli obeťami osoby, ktorú osobne poznali, alebo osoby blízkej rodine.

Na základe oficiálnych údajov americkej vlády sa v USA viac ako 700.000 detí každoročne stáva obeťami násilia a zlého zaobchádzania; podľa Medzinárodného centra nezvestných a zneužívaných detí (ICMEC) jedno z 10 detí zažilo sexuálne zneužívanie. V Európe je obeťami sexuálneho zneužívania 18 miliónov detí[5].

Ak uvedieme príklad Talianska, tak podľa správy „Telefono Azzurro“ (Modrá linka) z roku 2016 sa 68,9 % zneužívaní odohráva za stenami domácnosti mladistvých[6].

Dejiskom násilia nie je iba domáce prostredie, ale aj prostredie širšieho bydliska, školy, športu[7] a, žiaľ, aj Cirkvi.

Zo štúdií fenoménu sexuálneho zneužívania mladistvých urobených v posledných rokoch tiež vyplýva, že rozvoj internetu a komunikačných prostriedkov prispelo k značnému nárastu prípadov zneužívania a násilia spáchaných on line. K rapídnemu rozšíreniu pornografie vo svete došlo cez internet. Pliaga pornografie dospela do príšerných rozmerov a má zhubné účinky na psychiku a vzťahy medzi mužom a ženou, medzi nimi a ich deťmi. Tento jav neustále narastá. Značná časť pornografickej produkcie má, žiaľ, za svoj objekt mladistvých, ktorých dôstojnosť je tak vážne zraňovaná. Bádania v tejto oblasti dokumentujú – je to smutné –, že sa to deje stále strašnejšími a násilníckejšími spôsobmi; dochádza až k extrémnym skutkom zneužívania mladistvých na objednávku a sledovaným naživo cez internet[8].

Spomeniem tu medzinárodný kongres, ktorý sa konal v Ríme na tému dôstojnosti dieťaťa v počítačovej dobe; ako aj prvé Fórum medzináboženskej zmluvy o bezpečnejšej spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo na tú istú tému v novembri minulého roku v Abú Zabí.

Inou pohromou je sexuálny turizmus: podľa údajov Svetovej organizácie cestovného ruchu z roku 2017 každý rok vo svete tri milióny ľudí cestujú za účelom sexuálnych stykov s mladistvými[9]. Význačnou je skutočnosť, že pôvodcovia týchto zločinov si vo väčšine prípadov vôbec nepriznávajú, že to, čo páchajú, je trestným činom.

Stojíme teda pred problémom celosvetových rozmerov, s ktorým sa, žiaľ, možno stretnúť takmer všade. Treba tu byť jasnými: všeobecná rozšírenosť tejto pliagy, zatiaľ čo potvrdzuje jej závažnosť v našej spoločnosti[10], ničím neumenšuje jej hrôzostrašnosť v prostredí Cirkvi.

Nehumánnosť tohto javu celosvetovej úrovne sa stáva ešte závažnejšou a škandalóznejšou v Cirkvi, pretože je v kontraste s jej morálnou autoritou a etickým kreditom. Zasvätený človek, vyvolený Bohom, aby viedol duše k spáse, sa necháva ujarmiť svojou ľudskou krehkosťou alebo svojou chorobou a stáva sa tak nástrojom Satana. V zneužívaniach vidíme ruku zla, ktoré nešetrí ani nevinné deti. Niet postačujúceho vysvetlenia na tieto zneužívania páchané voči deťom. Pokorne a nebojácne musíme uznať, že stojíme pred tajomstvom zla, ktoré sa vyvršuje na tých najslabších, lebo sú obrazom Ježiša Krista. Práve preto v Cirkvi aktuálne rastie uvedomovanie si nevyhnutnosti nielen snažiť sa zamedziť tým najzávažnejším zneužívaniam disciplinárnymi opatreniami i civilnými a kánonickými procesmi, ale aj rozhodne čeliť tomuto fenoménu ako vo vnútri Cirkvi, tak aj mimo nej. Cirkev sa cíti byť povolaná bojovať proti tomuto zlu, ktoré sa dotýka srdca jej povolania: ohlasovať Evanjelium maličkým a ochraňovať ich pred dravými vlkmi.

Chcel by som tu jasne povedať: ak sa v Cirkvi objaví čo i len jeden prípad zneužívania – ktorý už sám o sebe predstavuje príšernosť ­– k takému prípadu sa bude pristupovať s maximálnou serióznosťou. Bratia a sestry, v oprávnenom hneve ľudí Cirkev vidí odblesk hnevu Boha, zradeného a urážaného týmito nečestnými zasvätenými osobami. Ozvena tichého výkriku maličkých, ktorí v nich namiesto otcovskej lásky a duchovného vedenia našli trýzniteľov, otrasie srdcami umŕtvenými pokrytectvom a mocou. Našou povinnosťou je pozorne načúvať tomuto priškrtenému tichému volaniu.

Ťažko pochopíme fenomén sexuálnych zneužívaní mladistvých, ak nezoberieme do úvahy moc, keďže tieto sú vždy následkom zneužitia moci, využitia podriadeného postavenia bezbrannej zneužitej osoby, čo umožňuje manipuláciu s jej svedomím a jej psychickou i fyzickou krehkosťou. Zneužitie moci je prítomné aj v iných formách zneužívania, ktorých obeťami je takmer 85 miliónov detí, na ktoré všetci zabúdajú: detskí vojaci, prostituujúci mladiství, podvýživené deti, unesené deti ako časté obete príšerného obchodovania s ľudskými orgánmi alebo ako premenené na otrokov, deti-obete vojen, detskí utečenci, abortované deti a pod.

Zoči-voči toľkej krutosti, toľkým modloslužobným žertvám detí bôžikom moci, peňazí, pýchy, arogancie, nepostačujú čisto empirické vysvetlenia; tieto neumožňujú pochopiť šírku a hĺbku tejto tragédie. Pozitivistická hermeneutika tu opäť ukazuje svoje limity. Poskytuje nám pravdivé vysvetlenia, ktoré nám pomôže prijať nevyhnutné opatrenia, no nie je schopná ozrejmiť zmysel (pozn. prekl.: význam, signifikát, t.j. čo to znamená). A my dnes potrebujeme vysvetlenia aj zmysel. Vysvetlenia nám veľmi pomôžu v operatívnej oblasti, ale nechajú nás na pol ceste.

Čím je teda existenciálny „význam“ tohto kriminálneho javu? Vzhľadom na jeho ľudskú šírku a hĺbku, nie je dnes ničím iným ako konkrétnym prejavom ducha zla. Ak si túto dimenziu neuvedomíme, zostaneme vzdialení od pravdy a bez skutočných riešení.

Bratia a sestry, dnes stojíme pred prejavom bezočivého, agresívneho a ničivého zla. Za týmto všetkým i vo vnútri toho je ukrytý duch zla, ktorý sa vo svojej pýche a arogancii cíti byť pánom sveta[11] a myslí si, že zvíťazil. A toto vám chcem povedať s autoritou brata a otca, isteže malého a hriešneho, ktorý je ale pastierom Cirkvi, ktorá predsedá v láske: v týchto bolestivých prípadoch zneužívania vidím ruku zla, ktorá nešetrí ani nevinnosť maličkých. To ma privádza k myšlienke na prípad Herodesa, ktorý hnaný strachom zo straty svojej moci nariadil vyvraždenie všetkých detí v Betleheme[12]. Za týmto je Satan.

Tak ako musíme využiť všetky praktické nástroje, ktoré nám zdravý úsudok, vedy a spoločnosť ponúkajú, tak nesmieme stratiť zo zreteľa túto realitu, ale prijať duchovné opatrenia, ktorým nás učí sám Pán: pokoru, obžalovanie nás samých, modlitbu a pokánie. Je to jediný spôsob ako vyhrať nad duchom zla. Tak nad ním zvíťazil Ježiš[13].

Cieľom Cirkvi preto bude načúvanie, dohľad, ochrana a starostlivosť o zneužívaných, vykorisťovaných a zabudnutých mladistvých, kdekoľvek sa nachádzajú. Aby Cirkev dosiahla tento cieľ, musí stáť nad všetkými ideologickými polemikami a žurnalistickými politikami, ktoré neraz účelovo využívajú pre rozličné záujmy samotné tragédie prežívané maličkými.

Nadišiel teda čas, aby sme vzájomne spolupracovali na vykorenení tejto brutálnosti z tela nášho ľudstva tým, že prijmeme všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré už platia na medzinárodnej i cirkevnej úrovni. Nadišiel čas, aby sme našli správnu rovnováhu všetkých hodnôt, ktoré sú v hre, a stanovili v Cirkvi jednotné pravidlá, vyvarujúc sa dvoch extrémov – istého justicionalizmu, zapríčineného pocitom viny za chyby z minulosti a tlakom mediálneho sveta, a istého sebaobhajovania, ktoré nepátra po príčinách a dôsledkoch týchto závažných deliktov.

V tomto kontexte chcem spomenúť „Best Practices“ (dobre osvedčené spôsoby), sformulované pod vedením Svetovej zdravotníckej organizácie[14] skupinou desiatich medzinárodných agentúr, ktorá vyvinula a schválila balík opatrení s názvom INSPIRE, t. j. sedem stratégií ako skoncovať s násilím na deťoch[15].

Za pomoci týchto bodov a tiež zásluhou práce, ktorú v uplynulých rokov vykonala Pápežská komisia na ochranu mladistvých, ako aj zásluhou prínosu toho nášho stretnutia, sa Cirkev, v rozvoji svojej legislatívy, zameria na nasledovné aspekty:

1. Ochrana detí: primárnym cieľom akéhokoľvek opatrenia je ochraňovať maličkých a zabrániť tomu, aby sa stali obeťami akéhokoľvek psychologického a fyzického zneužívania. Je preto treba zmeniť mentalitu, aby sa mohlo bojovať proti defenzívno-reaktívnemu postoju obraňujúcemu inštitúciu, v záujme úprimného a rozhodného úsilia o dobro spoločenstva, dávajúc prioritu obetiam zneužívania vo všetkých ohľadoch. Pred našimi očami máme mať stále nevinné tváre maličkých a pripomínať si slová Učiteľa: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza!“ (Mt 18,6-7).

2. Neochvejná serióznosť:chcem tu opäť zdôrazniť, že „Cirkev neúnavne vykoná všetko potrebné, aby odovzdala do rúk spravodlivosti každého, kto sa dopustí takýchto deliktov. Cirkev sa nikdy nebude snažiť zahladiť alebo podceniť nijaký prípad“ (Príhovor Rímskej kúrii, 21. decembra 2018). Cirkev je presvedčená, že „hriechy a zločiny zasvätených osôb sú ešte viac poškvrnené neverou a hanbou; deformujú tvár Cirkvi a podkopávajú jej dôveryhodnosť. V skutočnosti Cirkev spolu s jej vernými synmi a dcérami, je aj sama obeťou týchto neverností a týchto skutočných zločinov sprenevery“ (tamtiež).

3. Opravdivá očista: napriek prijatým opatreniam a dosiahnutým pokrokocm v oblasti prevencie zneužívania, je nutné uložiť príkazom obnovené a trvalé úsilie o svätosť u duchovných pastierov, ktorých pripodobnenie sa Kristovi, Dobrému pastierovi, je právo Božieho ľudu. Zdôrazňuje sa teda „pevná vôľa napredovať, so všetkou silou, na ceste očisťovania, s kladením si otázky ako chrániť deti, ako sa vyhnúť takýmto nešťastiam, ako uzdravovať a znovuzačleňovať obete, ako posilniť formáciu v seminároch […] Treba sa snažiť premeniť spáchané pochybenia na príležitosť odstrániť túto pliagu nielen z tela Cirkvi, ale aj zo spoločnosti“ (tamtiež). Svätá bázeň pred Bohom nás vedie k tomu, že obviníme seba samých – ako jednotlivci i ako inštitúcie – a napravíme naše nedostatky. Obviniť seba samých: to je múdry začiatok, spojený so svätou bázňou pred Bohom. Naučiť sa obviniť sami seba, ako osoby, ako inštitúcie, ako spoločnosť. V skutočnosti nesmieme padnúť do pasce obviňovania iných, čo je krok smerom k alibizmu, ktorý nás oddeľuje od reality.

4. Formácia: to znamená požiadavky na výber a formovanie kandidátov kňazstva s kritériami nielen negatívnymi, starajúcimi sa principiálne vylúčiť problematické osobnosti, ale aj pozitívnymi v predkladaní cesty vyváženej formácie pre vhodných kandidátov, zameranej na svätosť a zahrňujúcu cnosť čistoty. Svätý Pavol VI. v Encyklike Sacerdotalis caelibatus napísal: „Život, ktorý je tak totálne a delikátne  zaangažovaný vnútorne i smerom von, ako je život celibátneho kňaza, vylučuje osoby s nedostatočnou psychofyzickou a morálnou rovnováhou, a nesmieme si myslieť, že v tejto veci milosť nahradí prirodzenosť“ (č. 64).

5. Posilniť a preveriť riadiace línie biskupských konferencií: to znamená znovu potvrdiť požiadavku jednoty biskupov pri uplatňovaní parametrov, ktoré majú hodnotu noriem a nie len usmernení. Normy, nielen usmernenia. Žiadne zneužitie nesmie byť nikdy viac zakrývané (tak ako to bolo bežné v minulosti) a podceňované, pretože zakrývanie zneužívania podporuje šírenie zla a pridáva ďalšiu úroveň pohoršenia. Obzvlášť vyvinúť nový účinný prístup k prevencii vo všetkých inštitúciách a prostrediach cirkevných aktivít.

6. Sprevádzať zneužívané osoby:zlo, ktoré prežili v nich necháva nezmazateľné zranenia, ktoré sa prejavujú aj v zášti a tendenciách sebapoškodzovania. Cirkev má preto povinnosť poskytnúť im všetku potrebnú podporu využitím odborníkov v tejto oblasti. Načúvať, dovolím si povedať: „strácať čas“ načúvaním. Načúvanie lieči zraneného, a lieči aj nás samých z egoizmu, z odstupu, z postoja „mňa sa to netýka“, postoja  kňaza a levitu v podobenstve o dobrom Samaritánovi.

7. Digitálny svet:ochrana maloletýchmusí brať do úvahy nové formy sexuálneho zneužívania a zneužívania každého typu, ktoré ich ohrozujú v prostrediach, v ktorých žijú a cez nové prostriedky, ktoré používajú. Seminaristi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, pastorační pracovníci a všetci si musia byť vedomí, že digitálny svet a používanie jeho prostriedkov človeka ovplyvňuje často hlbšie než si myslíme. Je tu potrebné povzbudiť krajiny a autority k uplatňovaniu všetkých potrebných opatrení na zamedzenie webových stránok, ktoré ohrozujú dôstojnosť človeka, ženy a predovšetkým maloletých.

Bratia a sestry, zločin nepožíva právo na slobodu. Je absolútne nutné postaviť sa s maximálnou rozhodnosťou proti týmto ohavnostiam, dohliadať a bojovať, aby vývoj detí nebol narušený alebo otrasený z dôvodu nekontrolovaného prístupu k pornografii, ktorá zanechá hlboké negatívne stopy v ich mysli a na ich duši. Je potrebné sa zasadiť, aby sa chlapci a dievčatá, obzvlášť seminaristi a duchovní nestali otrokmi závislostí založených na vykorisťovaní a kriminálnom zneužívaní nevinných a ich obrazov a na znevažovaní dôstojnosti ženy a ľudskej osoby.

Zdôrazňujú sa tu nové normy „o najťažších deliktoch“ schválené pápežom Benediktom XVI. v roku 2010, kde bola pridaná ako nová skutková podstata trestný čin „nadobúdania, prechovávania alebo rozširovania pornografických obrázkov s objektom maloletého“  spáchaného členom duchovenstva „akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek prostriedkom“. Vtedy sa hovorilo o „osobách mladších ako 14 rokov“, teraz si myslíme, že musíme zvýšiť túto vekovú hranicu pre rozšírenie ochrany maloletých a trvať na závažnosti týchto skutočností.

8. Sexuálna turistika: správanie, pohľady i mentalita Kristových učeníkov a služobníkov musia vedieť rozpoznať obraz Boha v každom človeku, počínajúc od tých najnevinnejších. Jedine pridŕžaním sa z tohto radikálneho rešpektovania dôstojnosti druhých budeme môcť brániť ich pred natláčajúcou sa mocou násilia, vykorisťovania, zneužívania a korupcie, a dôveryhodne im slúžiť v ich integrálnom ľudskom a duchovnom raste, v kontakte s druhými a s Bohom. Na úspešný boj so sexuálnou turistikou je potrebné trestné stíhanie, ale aj podpora a znovuzačlenenie obetí tohto kriminálneho javu. Cirkevné komunity sú vyzývané posilniť pastoračnú starostlivosť o osoby vykorisťované sexuálnou turistikou. Medzi nimi sú najzraniteľnejšími a odkázanými na osobitnú pomoc nepochybne ženy, maloletí a deti, títo poslední však v každom prípade potrebujú zvláštnu ochranu a pozornosť. Vládne autority majú dať prioritu a konať s naliehavosťou v boji proti obchodovaniu s deťmi a ich ekonomickému vykorisťovaniu. Za týmto účelom je dôležité koordinovať sily na všetkých úrovniach spoločnosti a úzko spolupracovať aj s medzinárodnými organizáciami, aby sa vytvoril právny rámec, ktorý ochráni deti pred sexuálnym vykorisťovaním v cestovnom ruchu a umožní cestou zákona prenasledovať delikventov[16].

Dovoľte mi teraz úprimné poďakovanie všetkým kňazom a zasväteným osobám, ktoré slúžia verne a bezvýhradne Pánovi, a ktorí sa cítia zneuctení a znevážení hanebným správaním sa niektorých svojich spolubratov. Všetci – Cirkev, zasvätení, Boží ľud a dokonca sám Boh – nesieme dôsledky ich nevernosti. Ďakujem v mene celej Cirkvi drvivej väčšine kňazov, ktorí sú nielen verní ich celibátu, ale zodierajú sa v službe, ktorá sa dnes stala ešte náročnejšou v dôsledku škandálov zopár (ale vždy priveľa) ich spolubratov. A ďakujem aj veriacim, ktorí dobre poznajú svojich skvelých pastierov a naďalej sa za nich modlia a podporujú ich.

Nakoniec by som chcel podčiarknuť dôležitosť povinnosti premeniť toto zlo na príležitosť k očiste. Pozrime na postavu Edity Steinovej – sv. Terézie Benedikty od Kríža, s istotou, že «v tej najtemnejšej noci povstávajú najväčší proroci a svätci. Predsa však, životodarný prúd mystického života zostáva neviditeľný. Bezpochyby boli rozhodujúce udalosti v dejinách sveta podstatne ovplyvnené dušami, o ktorých sa v knihách dejepisu nič nespomína. A ktoré sú tie duše, ktorým musíme poďakovať za rozhodujúce udalosti nášho osobného života, to je niečo, čo sa dozvieme až v deň, keď čo je skryté, bude odhalené».

Svätý verný Boží ľud vo svojom každodennom mlčaní, mnohými formami a spôsobmi naďalej zviditeľňuje a dosvedčuje „zanovitou“ nádejou, že Pán neopúšťa, že podporuje svoje deti v ich vytrvalej a v mnohých situáciách i strastiplnej oddanosti. Svätý a trpezlivý veriaci Boží ľud, podopieraný a oživovaný Duchom Svätým, je tou najlepšou tvárou prorockej Cirkvi, ktorá vie dávať do centra svojho Pána v každodennom sebadarovaní. Bude to práve tento svätý Boží ľud, ktorý nás oslobodí od pohromy klerikalizmu, ktorý je živnou pôdou pre všetky tieto ohavnosti.

Najlepším výsledkom a najúčinnejším riešením, aké môžeme dať obetiam, ľudu Svätej Matky Cirkvi i celému svetu, je záväzok k osobnej a kolektívnej konverzii, pokore učiť sa, načúvať, byť na pomoci a chrániť tých najzraniteľnejších.

Úprimne vyzývam k celoplošnému boju proti zneužívaniu maloletých, ako v sexuálnej tak aj v iných oblastiach, zo strany všetkých autorít aj jednotlivých osôb, pretože ide o odporné zločiny, ktoré treba vymazať z povrchu zeme: o toto žiadajú toľké obete ukryté v rodinách a v rozličných prostrediach našej spoločnosti.


[1] Porov. María Isabel Martínez Pérez, Abusos sexuales en niños y adolescentes, Ed. Criminología y Justicia, 2012: oznámené sú len 2% prípadov, najmä ak sa jedná o prípady v rodinnom prostredí. Odhad je od 15% do 20% obetí pedofílie v našej spoločnosti. Iba 50% detí priznáva, že podstúpili násilie a v tých prípadoch len 15% je skutočne oznámených. Len 5% podlieha súdnemu procesu.

[2] O jednom z troch prípadov nikto nehovorí (údaje z roku 2017 zhromaždené neziskovou organizáciou THORN).

[3] Celosvetová úroveň: v roku 2017, SZO (Svetová zdravotnícka organizácia) predpokladá, že až miliarda neplnoletých vo veku 2 až 17 rokov podstúpila fyzické násilie alebo fyzikú, emotívnu či sexuálnu nedbanlivosť. Sexuálne zneužívanie (od obchytkávania po znásilnenie), podľa niektorých štatistík UNICEF z roku 2014, by sa týkalo viac ako 120 miliónov dievčat, medzi ktorými je najviac obetí. V roku 2017 tá istá organizácia OSN priniesla správu, že v 38 krajinách sveta s nízkym alebo stredným príjmom takmer 17 miliónov dospelých žien priznalo, že mali nútený sexuálny styk počas detstva.
Európa: v roku 2013 SZO predpokladala takmer 18 miliónov zneužití. Podľa UNICEF v 28 európskych krajinách asi 2,5 milióna mladých žien potvrdilo, že boli obeťami sexuálneho zneužívania s či bez fyzického kontaktu skôr, ako dovŕšili 15 rokov (údaj z roku 2017). Okrem toho 44 miliónov (cca 22,9%) bolo obeťou fyzického násilia, kým 55 miliónov (29,6%) obeťou násilia psychologického. A nielen: v roku 2017 Správa Interpolu o sexuálnom zneužívaní mladistvých priniesla identifikáciu 14 289 obetí v 54 európskych krajinách. S odvolávkou na Taliansko v roku 2017 CESVI predpokladá, že 6 miliónov detí podstúpilo zlé zaobchádzanie. Okrem toho, podľa údajov Linky pomoci, v období od 1.1. do 31.12.2017, bolo 98 prípadov sexuálneho zneužívania a pedofílie, ktorými sa zaoberala Služba detskej pomoci, čo je asi 7,5% všetkých prípadov, ktoré Linka riešila. 65% maloletých žiadajúcich o pomoc boli obeťami ženského pohlavia a viac ako 40% bolo vo veku nižšom ako 11 rokov.
Ázia: V Indii za desaťročie 2001-2011 “l’Asian Center for Human Rights” zistil celkovo 48 338 prípadov znásilnenia neplnoletých s nárastom 336%: od 2 113 prípadov v roku 2001 k 7 112 prípadom v roku 2011.
Severná a Južná Amerika: v USA oficiálne vládne záznamy tvrdia, že každý rok je viac ako 700 tisíc detí obeťou násilia a zlého zaobchádzania. Podľa International Center for Missing and Exploited Children (ICMEC) každé desiate dieťa podstupuje sexuálne zneužívanie.
Afrika: v JAR výsledky pátrania vedeného Centrom pre spravodlivosť a prevenciu zločinu Univerzity v Kapskom Meste ukazujú (v roku 2016) že každý tretí mladý juhoafričan, chlapec alebo dievča, bol s veľkým rizikom pravdepodobnosti vystavený sexuálnemu zneužívaniu skôr, ako dovŕšil 17 rokov. Podľa štúdie, prvej svojho druhu na národnej úrovni v JAR, 784 967 mladých vo veku medzi 15 a 17 rokom života už zažilo sexuálne zneužívanie. Obeťami sú väčšinou v tomto prípade mladí chlapci. Ani tretina neohlásila násilie kompetentnej autorite. V iných afrických krajinách sa sexuálne násilie na maloletých zaraďuje do širšieho kontextu násilia viazaného na konflikty, ktoré zakrvavujú kontinent a je ťažké ich odhadnúť. Fenomén je úzko viazaný aj na prax predčasných manželstiev rozšírených nielen v afrických národoch.
Oceánia: v Austrálii, podľa údajov zverejnených Australian Institute of Health and Welfare (AIHW) vo februári 2018 a zhromažďujúcich údaje z rokov 2015-2017, každá 6. žena (16%, čiže jeden a pol milióna) referovala, že podstúpila fyzické a/alebo sexuálne násilie pred dovŕšením 15. roku života a každý deviaty muž (11%, čiže 992 000) referoval, že zakúsil toto zneužívanie v detskom veku. V rokoch 2015-16, okrem toho, asi 450 000 detí bolo objektom opatrení ochrany maloletých a 55 600 neplnoletých bolo odobratých z domácností, aby o nich bolo postarané následkom zneužívaní s cieľom zabrániť ďalšiemu zneužívaniu. Napokon, netreba zabúdať na riziká, ktoré podstupujú domorodí maloletí: stále podľa AIHW v rokoch 2015-2016 indiánske deti mali sedemkrát väčšiu pravdepodobnosť, že budú objektom zneužívania alebo opustenia ako ich neindiánski rovesníci (porov. http://www.pbc2019.org/it/protezione-dei-minori/abuso-dei-minori-a-livello-globale).

[4] Uvedené údaje sa týkajú ukážkových krajín vybratých na báze spoľahlivosti dostupných zdrojov. Prieskumy UNICEF v 30 krajinách potvrdzujú tento fakt: len malé percento obetí priznalo, že žiadali pomoc.

[5] porov. https://www.repubblica.it/salute/prevenzione/2016/05/12/news/maltrattamenti_sui_minori_tutti_gli_abusi – 139630223.

[6] Konkrétne: pravdepodobný zodpovedný za utrpenie, ktoré podstupuje maloletý je v 73,7% rodič (matka 44,2%, otec 29,5%), príbuzný v 3,3%, priateľ 3,2%, známy v 3%, učiteľ v 2,5%. Z týchto údajov vyplýva, že “vonkajší/cudzí” dospelý by bol zodpovedný v malej miere prípadov (2,2%). (porov. ibid.).

[7] Anglický prieskum z roku 2011 realizovaný NSPCC (National Society for the Prevention of Cruelty to Children) zistil, že 29% opýtaných respondentov zažilo sexuálne obťažovanie (fyzické alebo slovné) v športových centrách.

[8] Podľa dát IWF (Internet Watch Foundation) každých 7 minút niektorá webová stránka odosiela obrázky sexuálne zneužívaných detí. V roku 2017 bolo zistených 78.589 URL obsahujúcich obrázky sexuálneho zneužívania sústredených najmä v Holandsku, potom v USA, Kanade, Francúzsku a Rusku. 55% obetí má menej ako 10 rokov, na 86% sú dievčatá, na 7% chlapci, na 5% obe pohlavia.

[9] Najnavštevovanejšie destinácie sú Brazília, Dominikánska republika, Kolumbia, okrem toho Thajsko a Kambodža. K týmto sa posledne pridávajú niektoré krajiny Afriky a východnej Európy. Prvých 6 krajín, z ktorých pochádzajú tí, čo sa dopúšťajú zneužívania sú Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Čína, Japonsko a Taliansko. Nezanedbateľný je aj rastúci počet žien, ktoré cestujú do rozvojových krajín s cieľom sexu s maloletými za peniaze: celkovo tvoria 10% sexuálnych turistov vo svete. Okrem toho podľa štúdie uskutočnenej Ecpat Iternational (End Child Prostitution in Asian Tourism) medzi rokmi 2015 a 2016, 35% sexuálnych pedofilných turistov tvoria stáli klienti, 65% tvoria klienti príležitostní (porov. https://www.osservatoriodiritti.it/2018/03/27/turismo-sessuale-minorile-nel-mondo-italia-ecpat).

[10] “Naozaj, ak táto ťažká kalamita dokázala zasiahnuť niektorých vysvätených služobníkov, je na mieste otázka: ako asi môže byť rozšírená v našej spoločnosti a našich rodinách?” (Príhovor Rímskej kúrii 21.XII.2018).

[11] Cfr. R.H. Benson, The Lord of the World, Dodd, Mead and Company, London 1907.

[12] «Quare times, Herodes, quia audis Regem natum? Non venit ille ut te excludat, sed ut diabolum vincat. Sed tu haec non intelligens turbaris et saevis; et ut perdas umum quem quaeris, per tot infantium mortes efficeris crudelis […] Necas parvulos corpore quia te necat timor in corde» (S. Quadvultdeus, Sermo 2 de SymboloPL 40, 655).

[13] Quemadmodum enim ille, effuso in scientiae lignum veneno suo, naturam gusto corruperat, sic et ipse dominicam carnem vorandam presumens, Deitatis in ea virtute, corruptus interitusque sublatus est» (Maximus Confessor, Centuria 1, 8-13: PG, 1182-1186).

[14] (CDC: United States Centers for Disease Control and Prevention; CRC: Convention on the Rights of the Child; End Violence Against Children: The Global Partnership; PAHO: Pan American Health Organization; PEPFAR: President’s Emergency Program for AIDS Relief; TfG: Together for Girls; Unicef: United Nations Children’s Fund; UNODC: United Nations Office on Drugs and Crime; USAID: United States Agency for International Development; WHO: World Health Organization).

[15] Každé písmeno slova INSPIRE reprezentuje jednu zo stratégií, a väčšina z nich ukázala, že má preventívny účinok na rôzne typy násilia, okrem prínosov v sektoroch ako mentálne zdravie, výchova a zníženie kriminality. Toto je sedem stratégií: Implementation and enforcement of laws: realizácia a aplikácia zákonov (napríklad zákaz telesných trestov a obmedzenie prístupu k alkoholu a zbraniam); Norms and values: normy a hodnoty, ktoré treba zmeniť (napríklad tie, ktoré ospravedlňujú (chránia!) sexuálne zneužívanie dievčat alebo agresívne správanie chlapcov); Safe environments: isté prostredie (napríklad identifikácia “horúcich miest” násilia vo štvrtiach a prístup k miestnym kauzám skrze politiku, ktorá vyrieši problémy a ďalšie zásahy); Parent and caregiver support: rodičia a podpora rodinného asistenta (napríklad poskytnutie formácie pre rodičov mladých); Income and economic strengthening: ekonomický úžitok a upevnenie (ako mikrokredit a formácia o rovnosti rodov); Response and support services: služba odpovede a podpory (napríklad zabezpečiť, aby deti vystavené násiliu mohli mať prístup k účinnej urgentnej terapii a dostali vhodnú psycho-sociálnu podporu); Education and life skills: výučba a uschopnenie k životu (napríklad zabezpečiť, aby deti navštevovali školu a vybaviť ich sociálnou príslušnosťou).

[16] Porov. Documento Finale del VI Congresso Mondiale sulla Pastorale del Turismo, 27 luglio 2004.


Preklad textu: Slovenská redakcia VR, mk, mh, jb
Preklad poznámok pod čiarou: Tomáš Kuník

Foto: halfpoint.sk
-fc-