Blog

Som rehoľník

Byť zasvätený Pánovi bolo niečo, čomu som na začiatku svojho zasvätenia vôbec nerozumel. Pretože na Orave som sa nikdy s rehoľníkmi nestretol. Stretol som sa s krížovými sestričkami a s dominikánmi. Ale žijúceho muža – rehoľníka som nevidel.

Svetlo za dverami

Neskutočne rada stretávam slnečné osoby. Nemusia hýriť nadmerným entuziazmom alebo sa váľať od smiechu. Nevysávajú energiu z človeka. Naopak, dá sa v nich poprechádzať ako po širokom námestí, bez strachu zo slovného preklepu alebo strápnenia, lebo človeka obdarujú hlbokým prijatím.

Nezostať v cisterne

Nerozumiem. Nechápem. Ako sa toto mohlo stať? Rozprávam sa s jednou mamou, ktorá hľadá syna. Alebo syn v prvom rade hľadá seba.

Človek na dražbe

Mám v živej pamäti, ako som pár krát videla nejaký film, kde sa dražili, unášali alebo jednoducho kradli ľudia. Ešte teraz mám husiu kožu a silný pocit výhry, že mňa sa také čosi netýka.

Zápasenie s Bohom

Neznášam to, neznášam to, neznášam to! Niekedy. Keď si spokojne žijem svoj zasvätený život v „období cez rok“, napríklad v takú obyčajnú sobotu, s jednoducho pekným plánom : cesta vlakom, ranná omša, prednášky v škole, popoludní vyváženie usedenej existencie búrlivým kosením trávy

Na hojdačke pohľadov

Je Rok zasväteného života a to ma vrhlo do predstavy, ako môžu kumulovať pohľady na zasvätený život. Príde mi to také ako u tínedžerov. Ako na hojdačke. Raz hore, raz dolu, raz chvály, inokedy reči, na ktoré si človek musí dať

Áno životu a nie utečencom?

Ako je možné, že tí, ktorí sa hlásia k životu a hlasujú za život, sú zrazu schopní povedať nie utečencom, tým, ktorým ide o holý život? Prečo v Budapešti nepustili k vlakom utečencov, ktorí sa ta horko-ťažko a po mnohých odyseách predreli s túžbou po slobode a ľudskom

Rôznorodosť svätcov

„Svätí sú Božie majstrovské diela a Jeho nikdy neunaví maľovať ich rôznymi farbami, rôznymi štýlmi, v rôznych kompozíciách.“ (P. Robbert Barron)

Priateľstvo – „naša smrť“

Na priateľstve stojí celý môj rehoľný život. Poviete si: „Čože? Také profánne základy?!“ Nuž, práve priateľstvo ma pohýna dopredu, núti ma byť pozornou, citlivou, trpezlivou a tvorivou, pomáha mi počúvať, čo mi hovorí ten, ktorý je tým najvzácnejším Priateľom.

Miesta posvätna

Chcem sa podeliť o skúsenosti z mojej misie vo Volgograde v Rusku v komunite sestier premonštrátok, kde som bola vyše päť rokov. Ako je nekonečná ruská krajina, tak aj mojich zážitkov bolo veľa. Opíšem len niekoľko postrehov