Ide o rast

0 Nedeľné zamyslenia

Pri nedeľnom evanjeliu si môžeme naživo predstaviť Ježiša, ako si na priedomí v Nazarete na dlani prezerá drobnučké semienka divej horčice. Na detaily sú skôr ženy, či nie? Podobne si však tento dokonalý muž všímal aj smietku v oku, vypadnuté vlasy, vrabce či vajce, drobné mince, dojčatá, ba i nízkeho Zacheja… Okrem toho, že zaiste nebol zaťažený na grandiózne veci tohto sveta, musel mať v sebe riadnu dávku jemnosti.

Jeho slová: K čomu by som prirovnal… poukazujú na hľadanie čo najvýstižnejšieho prirovnania. Asi mu bolo podobenstvo s horčičným semienkom obzvlášť vzácne, keď sa k nemu v súvislosti s vierou opätovne vracal.

Keď sa to tak vezme, nevieme do hĺbky pochopiť ani vzrast obyčajnej rastliny – ako by sme potom mohli mať pod kontrolou rast Božieho kráľovstva?! Rast súvisí s bytím, pramení v živote samotnom a Pánom života bol a zostane iba Najvyšší. Ako to opisuje aj prvé čítanie: odtrhne si najvyšší konárik stromu a hoci sa konáriky nesadia, on ho hravo zasadí na suchý vrch a vyrastie z neho – čuduj sa svete – kráľ stromov: obrovský céder.

Môžeme si preto vydýchnuť. V jeho kráľovstve netreba plahočiť. Ani vyhrabávať semienka, či už rastú, ako ani poťahovať krehké rastlinky, aby dozrievali rýchlejšie. Veď je to podľa Pavla iba Boh, ktorý kráľovstvu v dušiach dáva vzrast (1 Kor 3, 6. 7; 2 Kor 9, 10).

Náš príspevok pre jeho kráľovstvo sa bude často podobať človeku, ktorý chráni zdanlivo prázdne pole pred detskými hrami, nadšenými staviteľmi či turistami, čo obľubujú skratky. Aj keď zažije hundranie alebo podozrievanie, že je blázon, stráži ďalej, lebo vie, koľko vzácneho zrna je v ňom zasiateho.

A tak základnými pravidlami Božieho kráľovstva sú malosť, skrytosť, naša neúčinnosť spojená s vlastnou nepatrnosťou, skrze ktorú pôsobí Boh. Asi niet väčšej námahy, ako so svätou, veriacou pasivitou trpezlivo čakať na Boží čas.

Ak by sme predsa len chceli ísť za veľkosťou, tak pozor: sme v protismere s Božím kráľovstvom. A potom, svoju jedinú a jedinečnú veľkosť sme už dávno krstom dosiahli: sme predsa Božie deti!

Preto neprekáža, ak pracujeme iba so zrniečkami. Ak ich sejeme s láskou, raz budú na nich – podľa doslovného prekladu – prebývať či stanovať duše.

Dagmar Kráľová, saleziánka