Zápal karierizmu

Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli. Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali… Mk 9,30-37

S chorobou, z ktorej Ježiš vyliečil hluchonemého v Dekapole (viď Mk 7,31-37) ešte nie je koniec. Nepostihuje len neznámych obyvateľov pohanských území. Trpia ňou priamo Ježišovi učeníci. Ako sa prejavuje? Ježiš k nim hovorí o svojom poslaní, ktoré po utrpení a smrti vyústi do víťazstva vzkriesenia, ale oni sú k jeho slovám hluchí. Počúvajú, a predsa nepočujú ani nerozumejú (viď Mt 13,13). Zhovárajú sa síce medzi sebou, ale keď ich osloví Ježiš, mlčia. Sú nemí, iba blabotajú niečo o uznaní a prvých miestach a hádajú sa, kto z nich je najväčší. Ježišovi učeníci potrebujú presne tú istú terapiu ako hluchonemý obyvateľ Dekapola. Preto aj ich Ježiš berie stranou od zástupu. Keď prechádzajú Galileou, nechce, aby o tom niekto vedel. Musí im do uší vložiť svoje slovo. Keď sú v dome, tj. v ústraní, dotýka sa ich jazyka tak, že ich vyzýva, aby priamo pred ním vyslovili svoje pochabé sny a plány na úspech. Na boľavé miesta spôsobené zápalom karierizmu prikladá liečivý obklad svojej trpezlivosti a nehy, ktorú prejavuje objatím dieťaťa. A predpisuje liek: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“

Anna Mátiková, paulínka