Zaodieť sa Kristom

Podobenstvo o svadobnej hostine vyvoláva množstvo otázok. Žeby všetci pozvaní odmietli pozvanie na svadobnú hostinu, najmä ak sa dá zadarmo dobre najesť a pozabávať…? Mali by všetci odvahu odmietnuť kráľovo pozvanie? Veď je to urážka jeho majestátu! A vari našli poniektorí z nich toľko drzosti, aby potupili a pozabíjali kráľových vyslancov? V otázkach by sme mohli pokračovať ďalej…

Taktiež by sme sa mohli rozutekať v hľadaní odpovedí na každú z týchto otázok, čo by sa však mohlo skončiť tým, že sa nedostaneme k podstate príbehu, podobne ako sa tí prví pozvaní hostia nedostavili na svadbu, lebo každý z nich sledoval svoj vlastný záujem, a tak zišli z cesty, ktorá viedla do kráľovskej siene.

Podobenstvo o svadobnej hostine je o prijatí alebo odmietnutí Božieho pozvania stať sa súčasťou nebeského kráľovstva. Z nebeského kráľovstva nik nie je vopred vylúčený. Do nebeského kráľovstva sme pozvaní všetci – dobrí i zlí –, čo je vlastne dobrá zvesť. Podobne ani Cirkev nie je spolkom svätých ľudí, ale skôr spoločenstvom hriešnikov, ktorí sú však ochotní prijať Božiu ponuku a sú pre to ochotní aj niečo urobiť: (z)meniť svoj život…

Pokánie je „vstupenkou“ do nebeského kráľovstva. Hostia, ktorí boli pozvaní ako prví, odmietli prehodnotiť svoje postoje, plány a zámery, a preto odmietli aj účasť na hostine. Ďalší pozvaní prijali pozvanie, no nie všetci mali účasť, lebo si nevymenili starý šat za nový, svadobný. Do nebeského kráľovstva sa nedá vstúpiť so starým spôsobom života (v starom šate), potrebný je nový.

List Kolosanom naznačuje, v čom spočíva tento nový šat: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (3, 12). V konečnom dôsledku to znamená zaodieť sa Kristom (porov. Rim 13, 14) a tieto šaty nás nič nestoja, iba ak vlastnú ochotu a námahu meniť svoje zmýšľanie… a správanie…

Patrik Vnučko