Výzva na bdelosť

Medzi záverom 13. kapitoly Markovho evanjelia (text dnešnej nedele) a textom o Ježišovej úzkosti v Getsemanskej záhrade jestvuje veľmi úzka spätosť: predovšetkým obe udalosti sa odohrávajú na Olivovej hore (13, 3; 14, 26) za účasti Petra, Jakuba a Jána. V oboch prípadoch dôležitú úlohu zohráva výzva na bdelosť. Podobne ako od apoštolov aj od nás Ježiš očakáva bdelosť (13, 37). Čo to však znamená?

Význam si môžeme osvetliť bežnou skúsenosťou. Aby sme nebdeli, nemusíme práve spať; stačí, keď snívame s otvorenými očami, ako vtedy, keď Jakub a Ján snili o tom, kto z nich je väčší v nebeskom kráľovstve…

Inokedy zas – hoc bdieme – nie sme celkom bdelí, keď si zatvárame oči pred skutočnosťou a popierame ju (ako Peter na nádvorí veľkňazovho domu). Nič tak dobre netríbi duchovný zrak ako slzy ľútosti. Skutočná ľútosť vždy vedie k bdelosti – predovšetkým nad sebou…

Jedným z tajomstiev duchovného života je bdelosť (alebo pozornosť). Grécki otcovia mali takú slovnú hračku: proseuché – prosoché (modlitba – pozornosť), ktorá chce vlastne povedať, že modlitba nás vedie ku skutočnej pozornosti (voči Bohu a blížnym), no zároveň sa takáto pozornosť sama stáva modlitbou. Takáto modlitba nás oslobodzuje od nášho snenia a ilúzií, zároveň nám otvára oči a robí nás citlivými (pozornými) najmä na vnuknutia Ducha, ktorý nám v pravej chvíli vnukne, čo by bolo najlepšie urobiť.

Takéto bdenie je plné (sú-)citu a môže byť oporou v ťažkých chvíľach. Ježiš na Olivovej hore očakával od apoštolov takéto bdenie, no tam, kde oni zlyhali, Boh je pevnou oporou. On stále bdie spolu s nami a nad nami, nech by na nás doľahla akákoľvek apokalyptická úzkosť.

Niekedy bdieme preto, lebo cítime v sebe určité vnútorné napätie. Toto napätie môže pochádzať zo strachu a vtedy sa bojíme zaspať. Ale naše bdenie môže pochádzať aj z pozitívneho napätia: nedočkavosti. Poznali sme to už ako deti. Boli chvíle, kedy sme sa na niečo tak tešili, že sme nedokázali zaspať – radosť nám v tom bránila. Bolo to bdenie z radostnej nedočkavosti. Ježiš očakáva pravdepodobne od nás takéto radostné bdenie, ktoré je „nákazlivé“. Takáto evanjeliová nedočkavá radosť môže prebudiť svet z jeho začarovaného snenia a ilúzií, ba môže prebudiť i z jeho falošného spánku, keď si pred Skutočnosťou s veľkým „S“ zatvára oči a popiera ju…

Patrik Vnučko, dominikán