Vrabce a my
Častým motorom nášho jednania býva strach. Mal by však fungovať iba ako brzda. Neprimeraný strach je ako nepriateľ vo vlastnom dome. Ak ho neriešime, stane sa z neho pasca Zlého, ktorý rád zväčšuje nevyhnutné utrpenia života zasievaním nedôvery. Ak strach dominuje, nedá sa bojovať za Božie kráľovstvo ani statočne, ani s nadšením.
Prečo sa nebáť? Prvým základným dôvodom je skutočnosť, že Ježiš nám sľúbil , že zostane s nami až do konca sveta. Aj keď to vieme, môže nás skľučovať obava, či bojujeme správne, dostatočne. Ježiš však chce, aby sme aj túto obavu demontovali a jej balast hodili cez palubu. Hlavný dôvod? On náš boj už vyhral. Sme víťazi. Výhru – večný život – nám predviedol v prvé veľkonočné ráno. Aby sme mohli mať účasť na jeho víťazstve, musí nás nechať namočiť aj do svojho výkupného boja. Ako keď dobrá mama z úzadia sleduje, ako dcérka pečie „svoj“ prvý slávnostný koláč… A potom, naše kresťanstvo predsa nie je o tom, aby sme mali u Pána Boha protekciu a prišli do neba nepoznajúc pot ani rany ani vrásky.
Nepriateľ u tých, čo veria Ježišovi, môže na chvíľu zabiť telo. Tým, čo neveria Ježišovi, môže zabiť dušu i telo navždy. Riziko je desivé. Preto nás Ježiš povzbudzuje, aby sme mu verili. Za jeho čias bolo na trhu najlacnejším „mäsom“ vrabčie, a jeho Otec predsa vedel o každom jednom, ktoré malo zachrániť chudobného od vyhladovania. Tým, že má spočítané aj naše vlasy, pozná nás na chlp. Aká útecha! Určite nejde o to, že Bohu nezáleží na našom tele. Ak zomrieme, bude to iba dôkaz, že Otec nás uznal za pripravených užiť si víťazstvo s Ježišom. Veď smrť je prirodzená udalosť, nie zlo, aj keď ju vplyvom hriechu prežívame zle.
Aj keď je Otec Pánom sveta, to neznamená, že sa zaujíma iba o globálne problémy a svetovú diplomaciu. Nič nie je príliš malé, aby to nebolo príležitosťou pre jeho láskyplnú starostlivosť o nás, či je to vrabec, alebo ja. Keď sa v našom srdci rozrastie nedôvera, vtedy sa považujeme za nič, za ešte menej ako jeden vrabec. Otcove milované deti sa cítia menej ako vrabec vtedy, keď si myslia, že Boh sa s nimi nezaoberá. Ale Boh nie je otcom vrabcov, ale naším!
Dagmar Kráľová