Veľká noc vo vojne v Stredoafrickej republike

Je to viac ako rok, čo obyvatelia Stredoafrickej republiky trpia vojnou. Sestry, ktoré žijú a slúžia v týchto častiach, prežívajú veľmi náročné chvíle. Často sú to momenty voľby medzi životom a smrťou. O svojej skúsenosti prežitej v čase Veľkej noci počas návštevy svojich spolusestier rozpráva sr. Fiorenza z Kongregácie misionárok dcér Panny Márie: „Prišla som navštíviť sestry na miesto, kde som sama pracovala a žila osem rokov. Pohľad na toto miesto bol veľmi smutný. Celé časti miest boli vypálené, niektoré domy úplne zničené.
Kostoly sa stali miestami, kde veľa ľudí našlo ochranu. Naša misia v Bouca 400 km od Bangui sa stala útočišťom pre viac ako 4 tisíc ľudí, ktorí boli ušetrení od masakru vďaka odvahe sestier, ktoré ich uchýlili do učební škôl a ktoré sa aj za cenu straty života rozhodli nevyhovieť niekoľkonásobnej výzve vojakov, ktorými boli obkľúčení, aby vydali utečencov. Zvolili si radšej zomrieť s nimi. Ich presvedčivé rozhodnutie znamenalo záchranu pre všetkých ukrývajúcich sa.
Bohužiaľ, krutosť pokračuje ďalej. Mnohí sú blokovaní v táboroch, kde sú životné podmienky neisté. V období dažďov je málo tímov, ktoré pracujú na poli hygienicko-sanitárnom, skôr zápasia s tým, aby neopustili priestor, kde sa utečenci nachádzajú, ktorý sa pomaly premieňa na jednu bažinu. Možnosť, že sa toto miesto stane ohniskom mnohých chorôb, je každý deň väčšia.

V Bangui sa sestry pokúsili dať do prevádzky školu, no rodičia majú strach nechať deti vyjsť von, aby neboli unesené a donútené stať sa vojakmi. V Stredoafrickej republike bolo unesených a bojuje viac ako 6 tisíc detí. Je utrpením stretávať na uliciach ozbrojených vojakov, ktorí vás kontrolujú, a vidieť, že mnohí z nich sú deti.

Stretla som deti a rodiny, ktoré poznám dlho, a videla som, ako hlad a utrpenie zmenilo ich tváre. Veľa násilia, ktorého svedkami boli, zmenilo ich svedomie. Mnohí mi povedali: „Už nie som tá istá, ten istý.“ Je dôležité zrekonštruovať to, čo bolo zničené, no oveľa dôležitejšie je zahojiť rany a formovať nové srdcia. Aj napriek veľkému strachu a extrémnej chudobe mnohé deti boli schopné bežať mi v ústrety s úsmevom a chuťou objať ma.“

(Zdroj: www.vidimusdominum.org)

-sc-