V tvojom srdci je priestor pre Boží „happy end“

Chceli by ste vedieť, čo vás čaká? Sú situácie, keď by sme to možno uvítali, či už zo zvedavosti alebo mysliac si, že by sme tak azda dokázali uskutočniť lepšie rozhodnutie, no o niektorých veciach je lepšie dopredu nevedieť. Náš Boh je Bohom prítomnosti. Učí nás žiť naplno to, čo je teraz. I svoju milosť nám udeľuje pre to, čo je aktuálne, na krok, ktorý práve robíme, nie na ten zajtrajší. Pretože od toho, ako prežiješ prítomnú chvíľu, závisí i tvoj zajtrajšok. Dnes sa rozhoduje o tvojej večnosti.

Ak Ježiš rozpráva o posledných časoch, musíme v tom hľadať jeho posolstvo pre to, ako správne prežiť tento okamih. Počujeme o nevídaných znameniach a hrôzach, nevieme, čo si presne predstaviť, v opise toho, čo sa má stať, nachádzame viac otázok než odpovedí. Správa o konci zostáva Božím tajomstvom, nám však z neho odhalil to podstatné: náš život je v Božích rukách. Ak v nich ostaneme, ak sa z nich nasilu nevymaníme, ak zotrváme pri ňom, nič zlé sa nám nestane. Keď príde koniec, nájdeme v nich svoj večný domov a naplnenie.

Ježišova predpoveď budúcnosti je pre nás vlastne dobrou správou. Uisťuje nás, že raz príde deň, keď Pán vstúpi so svojou mocou do našich dejín i do nášho osobného života. Vkročí do všetkého, s čím sa lopotíme, do našej biedy i všetkých zápasov, aby definitívne zvíťazil. Aby dokonal premenu nášho srdca, ktoré je teraz také úbohé, choré, nestále, zranené, v mnohom zamerané na seba, poznačené pýchou a zlom, ťarbavé milovať. Koniec, o ktorom Ježiš hovorí, je v prvom rade ukončením nášho trápenia, našej bezmocnosti tvárou v tvár vlastnej slabosti. Syn človeka príde a prinesie nám vyslobodenie, zodvihne nás z našich pádov a my sa konečne budeme môcť vzpriamiť, narovnať sa zo všetkých pokrivení a strachov, zodvihnúť hlavu a zadívať sa v úžase do jeho milostivých očí.

Potrebujeme byť však bdelí. Nenechať sa uspať hriechom, omámiť starosťami a pominuteľnými dobrami, ale zostať v čulom kontakte so svojím Pánom uprostred toho, čo nami práve hýbe. Premeniť každý svoj nádych a výdych na neprestajnú modlitbu, živý vzťah s ním. Vydávať sa každý deň nanovo do jeho vôle a milosti. Odpovedať na jeho pozvanie a volanie: „Áno, Pane, som tu. Som tvoja, som tvoj.“ Dovoliť mu písať do našich riadkov, otvoriť mu srdce pre jeho mocné víťazstvo lásky v nás.

Monika J., ašpirantka Ordo Virginum
Foto: halfpoint.sk