Uzdravené na príhovor dvoch nových svätých: pápeža Pavla VI. a biskupa Romera

Zázrak na príhovor Pavla VI.

Strata amniotickej kyseliny, lekári, ktorí hovoria o aborte. Ide o zázrak na príhovor Montiniho, ktorý začal kúpením kolísky…

(na fotografii Amanda Tagliaferrová bozkáva obraz Pavla VI.)

„Všetko sa to začalo v deň, keď som cez internet kúpila používanú kolísku. Bola som už dva mesiace tehotná… Tá kolíska zmenila nielen náš život, ale aj kurz dejín.“ Vanna Pironato Tagliaferrová má 40 rokov a pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici v severotalianskom mestečku Legnago. Jej rodina o modlitbe a svätých vedela veľmi málo. Pred štyrmi rokmi prišla na svet Amanda, dievča, vďaka ktorému Pavol VI. bol vyhlásený za svätého.

Amanda, „tá, ktorú máme milovať“, je meno, ktoré už od prvého dňa vybrali Vanna a jej manžel Alberto, neznalí, že sa na ich osud čoskoro oborí „cunami“ nešťastia. Vanna rozpráva: „Odišla som za vlastníkom kolísky a pani povedala, že kolíska je ešte nová. Poznamenala, že jej dcéra Giorgia v nej nikdy nespala: zomrela, keď mala iba tri mesiace, pretože sa narodila s vážnou deformáciou. Zmocnila sa ma hneď panika a v tej chvíli som sa rozhodla urobiť si test na invazívnu prenatálnu diagnostiku, t. j na villocentézu.“

Ide o druhé dejstvo tejto udalosti, akási reťaz „náhod“, ktorú možno „čítať“ iba odzadu, teda keď je už po všetkom. Počas tohto testu sa totiž narušili membrány a prišlo k úplnému odtečeniu amniotickej tekutiny, bubliny vody, v ktorej sa fetus tvorí a žije. „Nikto nebol na vine,“ zdôrazňuje zdravotná sestra.“ Je známe, že predpôrodné testy spôsobujú 1% potratov… Faktom však zostáva, že mi 23. decembra 2014 lekári oznámili: „Pani, toto je istý potrat, niet žiadnej nádeje. Konzultovali sme najlepších odborníkov v nemocnici Gemelli v Ríme a San Gerardo v Monze…, ale tento náš záver všetci potvrdili.“

V lone svojej matky malá Amanda „dýchala“ na sucho vo svojom vaku. Vannino telo neustále produkovalo amniotickú tekutinu, „ale membrána bola pretrhnutá, všetko bolo zbytočné. Strácala som krv a tekutinu, neustále som mala bolesti“. Bola to vina kúpenej kolísky. Azda… „Preklínala som ju a preklínala som aj seba, potom som sa úplne začala spoliehať na medicínsku vedu, lenže len čo mi odborníci položili echograf na brucho, rezignovali.“

Problém, spočíval v tom, že Amandino srdce, napriek všetkým očakávaniam, sa nezastavilo a k spontánnemu potratu, ktorý sa mal istotne udiať, neprichádzalo, a tak bolo treba pristúpiť k „terapeutickému“ potratu. „Cez deň som bola silná,“ spomína Vanna, „ale v noci to bolo strašné, plánovala som sa naň podujať.“ Viaceré echografy ukazovali, že Amanda bola stlačená a zohnutá v dvojmo; „bol to malý zhluk bez priestoru na rozvinutie ďalších orgánov“. Kostra by sa bola v tejto absurdnej forme deformovala a z pľúc by sa nevytvorila ani jediná bunka. Avšak Albert svoju manželku podporoval: „Ak sa Amanda nevzdáva, ani my sa nemôže vzdávať.“

O tomto zúfalom prípade sa prostredníctvom ďalšej zdravotnej sestry dozvedel doktor Paolo Martinelli, gynekológ v nemocnici v Legnagu, protagonista tretieho dejstva. Večer predtým čítal článok, že Pavol VI. bol vyhlásený za blahoslaveného, pretože na jeho príhovor bol uzdravený plod v Spojených štátoch. „Vždy ma zarazilo ticho ohľadom tohto veľkého pápeža, akým bol Pavol VI.,“ hovorí lekár. „Tak som lepšie preštudoval jeho encykliku Humanae vitae, základný text, ktorý sa týka tém mojej profesie. Nemám zvyk radiť svojím pacientom, aby sa modlili,“ hovorí s úsmevom, „ale v tomto prípade ma prekvapila zhoda okolností a tak som povedal. ‚Povedz tej mamičke, aby sa modlila k Pavlovi VI.‘ Nepoznal som ju a nič som už potom o nej nepočul.“

„Pavol VI.? Kto to je?“, zareagovala Vanna, ktorá tiež o ňom nič nepočula. „Narodila som sa v roku, keď on zomrel,“ ospravedlňuje sa dnes, ale od toho dňa sa k nemu modlila každú chvíľu so svojím manželom a vtedy trojročným Richardom, ich prvorodeným synom. 29. októbra 2014 po ďalšej negatívnej lekárskej kontrole idú do Brescie do Chrámu svätej Márie milostí, kde Montini slúžil svoju primičnú svätú omšu, a na jednej z lavíc nájdu lístok s prosbou k Pavlovi VI. „Tam, kde sa malo povedať meno, aby sa dosiahlo nejaká milosť, boli tri bodky. Zmenili sa na meno Amanda pre všetkých priateľov a príbuzných, dokonca aj zdravotné sestry sa neustále modlili za našu dcéru na príhovor Pavla VI.“

Prichádza vianočná noc v roku 2014 a o tretej ráno Vanna má neznesiteľné bolesti. Amanda je iba v šiestom mesiaci a už sa pýta von. „Utekali sme do nemocnici vo Verone a bez toho, aby som si to uvedomil, prešiel som svojou kalváriou.“ U malej Amandy došlo k podalickému obratu, zostala 20 minút s nožičkami vonku a riskovala zadusenie. „Nechcela som, aby môj muž bol pri mne v pôrodnej sále a aby nevidel, že sa naša dcéra narodila mŕtva. O 6. hodine a 59. minúte konečne vyšla bez akéhokoľvek hláska. Počula som, ako sa môjho manžela pýtali na meno dieťaťa a pomyslela som si, že malo poslúžiť pre úmrtný list. Lenže ona vážila iba 865 gramov a bola živá.“

Jej orgány sa nevyspytateľne rozvinuli, kostra bola rovná a dokonalá. Amanda zotrvala tri mesiace v inkubátore a potom už nevidela žiadnu nemocnicu. Rodičia vo svojom srdci vždy vedeli, že šlo o zázrak na príhovor Pavla VI., a svojej dcére pri krste dali meno Amanda Mária Pavla. Všetky tieto udalosti by boli zapadli prachom, keby sa na prvé výročie narodenia Amandy neboli verejne poďakovali Pavlovi VI. článkom v istom denníku. „Z biskupského úradu v Brescii nás kontaktoval don Antonio Lanzoni, vicepostulátor kauz, a divné je, že práve on bol autorom modlitby na obrázku, ktorý sme našli v chráme a ktorú sme sa nespočetne ráz modlili…“.

Pred 990 stranami zdravotných záznamov veda nič iné nemohla urobiť, iba sa pred tajomstvom pokloniť. „Teológovia navzájom prepojili Amandino narodenie s Humanae vitae,“ usmieva sa Vanna, „preto sme náš manželský život prispôsobili princípom encykliky, spolu sme si ju prečítali a dennodenne sa ňou riadime.“

Bolo to 18. apríla 2016, keď hlavná sestra operačnej sály povedal chirurgovi Martinellimu, že istá pani chce s ním nakrátko hovoriť. „A tak som spoznal pani Vannu. Povedala mi, že urobili to, čo som im poradil, a vďaka týmto udalostiam pápež Pavol VI. bude vyhlásený za svätého. Bol som nevedomým nástrojom celého radu ‚náhod‘.“ Na peknej fotografii,  ktorá vznikla minulého mája, je Amanda obrátená chrbtom, pretože dáva božtek Pavlovi VI. znázornenom na veľkom obraze pri vchode do jeho rodného domu v Concesio, a to práve v deň, keď bolo oficiálne oznámené pápežovo svätorečenie. Táto fotografia je aj na obale knihy Una culla per Amanda [Kolíska pre Amandu], ktorú napísal Andrea Zambrano (vydavateľstvo Ares).

 

Zázrak na príhovor svätého biskupa Romera.

35-ročná Cecília Floresová, riskovala, že po treťom pôrode zomrie. Jej manžel: „Už vtedy mala veľkú úctu k Romerovi a ja som sa k nemu modlil, aby sa za ňu prihovoril.“

romero

Nástenná maľba zobrazujúca Óscara Arnulfa Romera a Panchimalca, San Salvador (Ansa)

 

Nechce sa jej veriť, je ohromená a dojatá. „Mohla som nebyť,“ tvrdí Cecília Floresová. Niečo viac ako pred troma rokmi táto 35-ročná žena zo Salvádora bola na prahu smrti. Po treťom pôrode, ktorý sa udial 28. augusta 2015, lekári jej objavili zriedkavú chorobu, tzv. HELP syndróm. „Po zložitom zákroku ju museli uviesť do umelého spánku. Keď som ju videl nehybnú ležať na lôžku a z jej tela trčalo 14 rúrok, pochopil som, že ju stratím“, rozpráva 42-ročný manžel Alejandro Rivas. Odborný lekár pripustil, že sa už nič nedalo robiť. „Musíme sa pripraviť na to najhoršie“, povedal Alejandrovi. „Ak sa tak nestalo, tak iba vďaka modlitbám k ‚monsignorovmu‘ Bohu. Prišli sme do Ríma spolu s deťmi Emilianom, Rebekou a Luis Carlosom, aby sme sa mu poďakovali,“ dodáva manželka. Táto cesta je dar salvádorskej cirkvi osobe, ktorej  bola zázračné uzdravená na príhovor Óscara Arnulfa Romera. Svätá stolica uznala 6. marca uzdravenie za zázrak, čo viedlo k svätorečeniu arcibiskupa mučeníka. Pre rodinu Rivas Floresovcov je to prvá cesta do zahraničia. Ich hostiteľmi v Ríme je istá rodina z neokatechumenátneho hnutia. „Naše deti sa nevedia zmestiť do kože… A ani my. Boli sme na Námestí svätého Petra počas svätej omše svätorečenia. Nikdy som neveril, že tu raz prídem…“ dodáva Alejandro. Bol to on, ktorý sa v tú dlhú noc, keď videl svoju manželku v ohrození života, modlitbou obrátil na Óscara Romera. „Bolo asi dve hodiny po pol noci a nemohol som zaspať. Náhodou som zrazu našiel vo Svätom písme mojej babky Rebeky obrázok biskupa Romera. Na rozdiel odo mňa ona ho mala vo veľkej úcte. Už ako malému chlapcovi mi o ňom rozprávala. Citovala mi celé pasáže z jeho kázní, ktoré každú nedeľu pravidelne počúva prostredníctvom rozhlasu. Bohužiaľ, potom ma ovplyvnili mnohé klamstvá o ‚arcibiskupovi partizánskom bojovníkovi‘, ktorými neustále bombardovali moju generáciu a voči nemu vyvolali vo mne podvedomý predsudok. Prakticky som začal objavovať tohto veľkého Salvádorčana až po jeho blahorečení.“ V tú noc však Alejandrovi prišli na myseľ babkine slová o veľkej Romerovej láske k svojmu ľudu. „Vtedy som sa takto modlil: ‚Viem, že si veľmi miloval Salvádorčanov. Prosím ťa, teraz sa prihovor za Cecíliu‘.“ Na druhé ráno, keď Alejandro odišiel do nemocnice, zistil, že manželkine vnútorné orgány začali dávať malé znaky života. O týždeň manželka, už mimo nebezpečenstva života, opustila nemocnicu.

„Vždy som verila v silu modlitby. Avšak jej účinok na mne bola pre mňa neopísateľná skúsenosť,“ konštatuje Cecília. „Som tu s mojou rodinou, aby som sa pomodlila k svätému Romerovi za Cirkev, ktorú on veľmi miloval, ale aj za Svätého Otca Františka, aby ho Boh podporoval v jeho ťažkej úlohe. Najmä teraz! Som iba obyčajná veriaca, bez teologického vzdelania, ale v jeho slovách a gestách vnímam Kristovo svetlo. V dome každý deň recitujeme modlitbu k Romerovi, aby bol pápežovi nápomocný. A robia to aj ďalší moji priatelia. Nikto nevie lepšie ako ja, že Romero počúva Salvádorčanov. A teraz kráča po Františkovom boku“.

Podľa zahraničných materiálov
pripravil don Štefan Turanský SDB