Uvedenie do úradu

0 Nedeľné zamyslenia

Zástupom pri Jordáne Ján hlásal krst pokánia a priblíženie nebeského kráľovstva tak presvedčivo, že vzbudil v nich dojem, že Pán s nebeskými vojskami je priam za humnami. A zatiaľ on bol už s nimi vo vode! Prvým verejným skutkom Ježiša bolo zaradenie sa medzi hriešnikov. Nechal sa pokrstiť, aby nám bol čo najbližšie, až na hranici s hriechom. A neponoril sa iba do Jordánu, ale aj do hĺbok smrti, aby sme ani v nej už viac neboli sami, a otvoril nám nebeský svet.

Nad Ježišom sa pri krste ukázal obraz holubice a celé zástupy počuli hlas z neba. Práve začala éra novej komunikácie medzi Bohom a človekom. Otvorilo sa nebo Božieho slova. Tentokrát nad všetkými národmi, až podnes.

Duch Boží sa už vznáša nielen nad vesmírnymi vodami (Gn 1), ale ukázal sa ako Božia pokora v podobe krehkej holubice aj nad obyčajnými riekami. Ako znamenie začiatku nášho definitívne nového stvorenia – krstom.

Otec nám predstavuje svojho Syna ako Izáka (milovaný), tiež ako Dávidovho potomka (môj syn) a ako Izaiášom predpovedaného Pánovho služobníka (v ktorom mám zaľúbenie). Čiže ako celé starozákonné očakávanie v skratke. (Je to konkrétna ukážka toho, že ak chceme niečo z NZ lepšie pochopiť, nájdeme to oveľa podrobnejšie v SZ.)

Tak je už medzi nami nielen Božie dieťatko, ale celá Trojica Lásky! Vďaka Ježišovmu a nášmu krstu.

V živote treba zakúsiť rôzne Vianoce: v hojnosti alebo v krajnej chudobe, vo vytržení i v suchote, v pokoji či trápení, v samote alebo s najchudobnejšími, v komunite i bez nej, v rodine či v nemocnici… A potom ako Ježiš ísť znova verejne účinkovať. S Duchom Svätým ako krotké a jednoduché holubice – čiže vlastným príkladom; Otcovým slovom – ak nás budú chcieť počúvať; ako Ježiš – každodenným umieraním sebe.

A stihneme zažiť aj to, aké je krásne pomáhať tým, ktorí nás – ako Ježiš Jána – čochvíľa prerastú.

sestra Dagmar Kráľová FMA