Učiť sa hrýzť?

Tento krát to medzi Ježišom a židmi ide u Jána do tuhého. Keďže evanjelista píše pri výzve jesť Ježišovo telo v doslovnom preklade aj o žuvaní, dosť možné, že si predstavovali medzi zubami jeho mäso. Nasvedčuje tomu aj výraz sarx (skôr živé mäso), a nie soma (telo), ktorý Ján použil. No aj keď mali Ježiša v zuboch, jesť ho nechceli. Ani ako nové Pánovo slovo namiesto zákona, ani neskôr nechceli prijať obetu jeho tela, ktoré malo byť na kríži násilne oddelené od krvi.

Ako včera tak i dnes je ťažké presiahnuť fyzický svet a dostať sa k podstatným hodnotám. Okrem toho v našej „enterovej“ kultúre si navykáme na hotové jedlá i na rôzne vymoženosti, ktoré môžeme mať hneď poruke. Ježiš však nepodlieha nášmu pohodliu. Aby sme sa s ním mohli intímne stretnúť, treba o neho zápasiť.

I dnes sa treba konfrontovať s jeho požiadavkou, aby sme ho jedli až po jednotu prebývania, doslova stanovania v sebe navzájom. Prijímať ho v našich domoch či blízkych kostoloch môže byť veľmi jednoduché. Možno nás lahodné prijatie eucharistického Chleba, ktoré netreba ani pohrýzť, inšpiruje k nesprávnej pasivite. Akoby sme sa ani nemuseli prebojúvať k hlbším presvedčeniam, dôvodom a motívom našej viery v neho. Môže sa však stať, že tým ohrozíme našu vytúženú bytostnú jednotu s ním.

Je potrebné, aby sme dobre „prekúsali“ tajomstvá jeho i nášho života, hlboké pravdy našej viery aj samotné tajomstvo Eucharistie. I dnes sa do toho toľkým nechce! Veď je ľahšie veci, ktoré hneď nepochopíme, vypľuť. Podobne ako židia, čo odmietli Ježiša.

Ježiš chce, aby sme sa doslova prehrýzli jeho ľudskosťou, a potom mohli piť jeho Ducha. Chlieb hovorí o jeho ľudskom živote, krv o obeti jeho ľudskosti na kríži. Nástrojom stotožnenia s ním je pokrm a on nám ho dáva. Čím viac sa ponoríme do jeho ľudskosti, do toho, že bola a je z mäsa a krvi, tým viac budeme vedieť vychutnať jeho všeobsiahle Božstvo.

Námaha nám pomôže k hlbšej láske. Aby sme Ježiša nejedli konzumne, ale hlboko osobne prijali jeho ľudstvo a obetu vyliatia za nás osobne i za svet, ktorý nám leží na srdci. Aby sme aj jeho slovo dobre poprežúvali, a tak ho mohli pochopiť do hĺbky a asimilovať ho. Veď byť jedno s ním nemôže byť lacnou záležitosťou. Lebo človek sa stáva tým, čo je. Lepšie povedané tým, čo miluje.

Dagmar Kráľová, saleziánka