Tvár Boha

0 Nedeľné zamyslenia

Je tretí deň po odchode môjho Pána. Som plná dojmov. Bol tu spolu s nami a zrazu zmysly nie sú schopné vidieť za oblak. Dvaja anjeli hovoria: „Príde, ako odišiel.“ Som v etape čakania na znovustretnutie. Čo podstatné sa má udiať so mnou a vo mne? Diať kvôli mne samotnej a kvôli mojim sestrám a bratom?

Potrebujem pamäť srdca – ono mi povie, ako uchovať tvár Boha v sebe, aby svet poznal môjho Pána.

Potrebujem svetlo pre pamäť môjho rozumu – aby som vedela, ako si nedať zobrať z rúk, očí a srdca štetec, aby môj život mohol maľovať.

Potrebujem pamäť vôle – aby som mala silu nenechať ani na chvíľu osamote plátno, aby mi na ňom Zlý neurobil neplatný ťah … to ikona neznesie.

Stačí okamih nepozornosti, pochabosti – okamih života bez prítomnosti Svätého Ducha – a moja ikona prestane byť pravou.

Dnes je tretí deň od odchodu môjho Pána, paleta farieb nevysychá a plátno patrí jeho majiteľke aj vďaka sestrám a bratom.

Dnes je 13. máj – 101. rok od zjavenia inej skutočnosti, ale tá skutočnosť je vďaka prvej, v ktorej môj Pán spojil nebo so zemou, Boha s človekom a nebo obohatil vôňou človečiny. Zem si pripomína tulipány a ich vôňu.

Dnes je 13. máj – deň matiek. Takmer každá mama má odložený prvý obrázok od svojho dieťaťa a určite je to „jej najkrajší portrét“, lebo ho maľovali ruka, oči a srdce jej milovaného dieťaťa.

Dnes je prvá nedeľa od tvojho odchodu, môj Pán a môj Boh, a ja celou bytosťou prežívam, ako veľmi ma miluješ … ďakujem za tvoje posvätenie pravdou. V nej si mi zveril do opatery paletu, štetec a plátno, aby som maľovala tvoju tvár, aby som nezabudla, komu hovorím: „Príď!“, aby svet vedel, koho čaká, a aby ťa pri príchode spoznal…

Mária Bielová, Fatima SI