Turíčne rozhodovanie

0 Nedeľné zamyslenia

Človek môže byť sám sebou a naplno milovaný, ba naplno vtiahnutý do spoločenstva Trojjedinej Lásky. Boh pre túto možnú realizáciu urobil všetko. Je rad na mne, či si slobodne zvolím gravitáciu k Dobru. Pozrime sa na rozlišovanie ako pôsobenie moci Svätého Ducha prostredníctvom dvoch obrazov. Kolektív a spoločenstvo.

Obraz stolovania a rozhodovania kolektívu
Kolektív bratov sa rozhodol: „Tamto ide snár! Poďte, zabijeme ho a hodíme do cisterny!“ Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život!“[1] A výsledok? Po rozhodnutí sa najedli. Ozval sa Júda: „Čo budeme mať z toho, keď nášho brata zahubíme a zatajíme jeho krv? Predajme ho radšej Izmaelitom!“ Otec čakal jedenásť synov a domov prišlo desať bratov. Kolektívne rozhodli, že sa ich bude domov vracať desať. Našťastie, otec Jakub mal ešte Boha… Ten nedopustil, aby stratil syna. Všetko obrátil na požehnanie. Jeho najplnším požehnaním, ktoré odráža všetky ostatné, je požehnanie skrze obetu Syna. Boh Otec vedel a vie, koho nám dal a dáva… On neľutuje, že dáva, my ho nešetríme, ani jeho Dar.

Obraz stolovania a rozhodovania spoločenstva
Spoločenstvo apoštolov už desať dní zdieľa jeden priestor a v ňom stôl jedla a modlitby. V mysliach im defilujú spomienky na Učiteľa a Pána. Majú v pamäti napríklad veľkonočné  ráno, v ktorom po únavnom love dostali pozvanie k raňajkám. Pripravil im ich sám Pán. Po tejto udalosti Ježiš dáva otázku: „Šimon?!“  Týmto oslovením pripomína Petrovi odkiaľ prišiel, aké vlohy zdedil, čo ho formovalo, s čím musí vo svojej prirodzenosti syn Jánov  rátať. Horlivý učeň v Ježišovej škole sebaisto odpovedá: „Áno, Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ To je istota prvého pápeža o jeho láske k Učiteľovi nie z vlastnej sily, ale z milosti Krista – Syna živého Boha.
Pamäť apoštolov pracuje ďalej. Povedal im: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy.“  A Tešiteľ prišiel.

Od éry prítomnosti Svätého Ducha je veriacemu všetko možné.

Túžim ťa stretnúť, môj Boh a Pán, a tvojmu Duchu zverujem všetky svoje túžby, nádeje a istoty. Bez tvojho Ducha ma môže oklamať Bes. Je podobný tebe, Pane, len je temný. Ty si  Tajomstvo Svetla, on tajomstvo tmy. Jeho sila, moc sú odkukaný patent od teba, ktorý sa mu len zdanlivo a na chvíľu podarilo sfunkčniť. Je tragickým obrazom rozdielu medzi Pravdou a ilúziou o nej. Život je dlhá cesta k večnosti. Nech mne a všetkým zasväteným skrze dary tvojho Ducha neubúda síl vernosti, nech dobre zužitkujeme Eliášovu skúsenosť: „Vstaňte a jedzte, lebo máte pred sebou dlhú cestu!“ [2]

 

Mária Bielová, Fatima SI

 

[1] Gn 37, 18– 36.

[2] Porov. Ján Pavol II.; Cirkev žije z Eucharistie 61.