Tešiť sa z Ježiša

Dnes nám Pán Ježiš pripomína, ako je veľmi potrebné prijímať ho v Eucharistii. Povzbudzuje nás mať podiel na Božom živote, vďaka ktorému môžeme víťaziť nad pokušeniami, aby sa tiež rozvíjal náš život krstnej milosti. Kto prijíma v stave posväcujúcej milosti, má podiel na dobrách vyplývajúcich zo svätej omše a predovšetkým dostáva samého Krista. Prijíma ho duchovne aj telesne. Preto je Najsvätejšia Eucharistia najväčšou sviatosťou, strediskom a vrcholom ostatných sviatostí. Táto skutočná Kristova prítomnosť dáva tejto sviatosti nekonečnú a nadprirodzenú účinnosť.

„Z Eucharistie žije nielen Cirkev ako spoločenstvo veriacich, žije (či mal by) z nej žiť každý veriaci kresťan katolík. Ide len o to, či vieme naplno prežívať Ježišovu prítomnosť v tejto sviatosti lásky, predovšetkým vo chvíľach toho najvnútornejšieho spojenia sa s Ježišom, keď ho v Eucharistii prijímame do svojho srdca“ (sv. Ján Pavol II.). Je dobré a prospešné spájať Eucharistiu s každodennosťou, tam, kde žijeme, pracujeme, študujeme, lebo vtedy môžeme svedčiť o nekonečnej láske Boha k nám.

Keď prijmeme Ježiša do svojho srdca, treba nám zavrieť oči a tešiť sa z Ježišovej prítomnosti. Je to výnimočná udalosť. Je to čas jedinečného intímneho stretnutia s Pánom. Ježiš povedal, že v tom okamihu je v nás Božie kráľovstvo. Po svätom prijímaní máme v srdci nebo. Je mimoriadne dôležité pred Ježišom mlčať aspoň niekoľko minút, aby sme boli s ním tvárou v tvár. Deň má tisíc štyristo štyridsať minút. Ak nie sme schopní venovať Pánovi pár minút v najdôležitejšom stretnutí, potom rezignujeme na prijatie všetkých milostí, ktorými nás Pán túži obdarovať. Po svätom prijímaní by mal byť čas na ticho bez spevu či hlasitej modlitby. Je to výnimočný čas na to, aby sme sa rozprávali s Pánom, odovzdali mu svoje problémy, starosti, poďakovali mu za všetko a prosili ho o uzdravenie. Jeho obeta nás uzdravuje.

Peter Klubert SAC