SYNODA: Na minútku s Timothy Radclifom

0 Na slovíčko

Pokračujeme v zdieľaní príspevkov z aktuálneho čísla časopisu Zasvätený život z prílohy o synode. Sestra Monika Skalová položila niekoľko otázok známemu dominikánovi z Anglicka – a Timothy Radcliffe rád odpovedal.

Dominikán Timothy Radcliffe študoval v Oxforde a Paríži. Neskôr v Oxforde vyučoval teológiu a angažoval sa v službe postihnutým na AIDS. Bol provinciálom Anglickej provincie dominikánov a v rokoch 1992 – 2001 generálnym predstaveným dominikánskej rehole. Precestoval Áziu, Afriku aj Latinskú Ameriku. Napísal niekoľko zaujímavých kníh, niektoré z nich vyšli aj v slovenčine ako napr. Prečo byť kresťanom (2012), Milovať v slobode (2013), Vrhni sa do vody (2014). Žije v dominikánskom kláštore Blackfriars v Oxforde. Na celom svete poslucháčov fascinuje nielen svojím hlbokým pohľadom do podstaty kresťanského povolania, ale aj láskavým prístupom, okoreneným anglickým humorom.

  1. Aké „echo“ mladých potrebujeme pochopiť a rozvíjať či posilniť?

Mnoho mladých sa cíti veľmi neisto ohľadom budúcnosti. Táto úzkosť je rozšíreným javom. Výzvou je nájsť postoj viery, ktorý im poskytne bezpečnosť bez toho, aby prestali mať kritické myslenie v tomto svete. Potrebujú vieru, ktorá je solídna a istá, ale ktorá im zároveň umožňuje hľadať nové cesty a spochybňuje určité stereotypy.

  1. Kde sú podľa vás miesta, kde sa najviac odovzdáva viera, a ako tam môžeme byť prítomní my zasvätení?

Vo Veľkej Británii sú vysokoškolské a stredoškolské pastoračné centrá veľmi dôležitým miestom pre mladých, kde sa zhromažďujú, spolu sa bavia, zdieľajú svoj život a učia sa o svojej viere. Z dôvodu nedostatku kňazských a rehoľných povolaní sa často o tieto univerzitné pastoračné centrá nedbá, hoci by mali byť prioritou. Mám nádej, že v nich mladí objavia to, že nás Pán pozýva k životu v plnosti! „Prišiel som, aby mali život a aby ho mali v hojnosti“ (Jn 10, 10). Potrebujú vidieť náboženstvo, ktorého viera nás robí odvážnymi, radostnými a stále hľadajúcimi.

  1. Čo znamená pre vás veriť? Kde ste prežili silnú skúsenosť viery?

Veriť znamená dôverovať Pánovi, ktorý povoláva. Myslím si, že na to, aby sme takémuto volaniu porozumeli, je dôležité živiť sa mocným učením Cirkvi: Najsvätejšia Trojica, Kristovo božstvo, skutočná prítomnosť (v Eucharistii), atď. Potrebujeme zdieľať vieru, ktorá dokáže pretrvať aj v obdobiach sucha a vyprahnutia.

Návštevy Iraku a práca s irackými dominikánmi je pre mňa veľkou skúsenosťou viery.

  1. Ako žiť v postoji rozlišovania? Ako ho vsunúť do každodenného života?

Pojem rozlišovania sa v našich rôznych tradíciách líši. Ako dominikán by som zdôraznil konverzáciu. Potrebujeme rozhovory, v ktorých dokážeme hovoriť s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme. Schopnosť nesúhlasiť s priateľom a tak sa od seba navzájom učiť je umenie. Aj rozlišovania.

  1. Ako žiť svoje povolanie k láske?

Božia láska je univerzálna, lebo je pre všetkých, ale je aj konkrétna, lebo je pre každého osobitne. Manželia sú zakorenení v Božej láske, ktorá je konkrétna. Toto je pôda, v ktorej môžu naplno rásť. Pomaly sa však učia otvárať svoju lásku a pretvárať ju na univerzálnu, keď prídu deti, priatelia či dokonca cudzí ľudia. Avšak niektorí ľudia, napr. kňazi a zasvätení, sú zakorenení v Božej láske, ktorá je univerzálna. Rastieme v láske, ktorá je otvorená aj pre cudzieho človeka. No musíme sa učiť milovať aj osobitne každého človeka, inak bude naša láska prázdna.

Monika Skalová
Foto: halfpoint.sk