Sympózium na tráve

Všimli ste si, že vyrovnaný človek sa rád podelí s tým, čo má? A Boh je presne takýto. Rád hostí človeka! Stačí si pozrieť koľko priestoru venujú evanjelisti jedlu, hostinám a obedom. Z biblického hľadiska je naše náboženstvo – počnúc jedením v raji až po prisľúbené nebeské hody – výsostne „hostinové“.

Markovo evanjelium, ktoré počúvame v nedele tohto liturgického roku je dosť krátke. Vhodnou príležitosťou na jeho nadrobenie je správa o rozmnožení chleba – udalosť, ktorú ako jedinú uvádzajú všetci štyria evanjelisti. Tak prejdeme na pár týždňov od Markovej čírosti k multidimenzionálnemu Jánovi.

Ako pod vedením Ducha obaja evanjelisti pracujú odlišne vidno napríklad na tom, že rukolapný Marek zachytil pri rozmnožení chleba usadenie poslucháčov po skupinách, v gréčtine sympóziách, na zelenú trávu. Symbolický Ján zas určil to isté jarné obdobie údajom: blízko bola Veľká noc. Zatiaľ čo Marek ostáva na konkrétnej rovine Ježišovej starostlivosti o hladných po jeho slove a chlebe, Ján okrem toho brilantne zvláda biblickú i teologickú dimenziu zázraku rozmnoženia chlebov. Hneď v úvode udalosti uvádza more a horu, ktoré nám majú sprítomniť aj more Červené a horu Sinaj. Na spôsob Mojžiša prosiaceho o pokrm pre Izraelitov na púšti, vkladá do Filipových úst otázku, kde vziať toľko chleba, aby bolo dosť pre všetkých. Na základe zažitej praxe prvých kresťanov s „lámaním chleba“ Ján zároveň retrospektívne vnáša ich skúsenosť s Eucharistiou do zázraku rozmnoženia, aby zreteľne poukázal na kontinuitu jej ustanovenia Ježišom až po dnes.  Niekoľkokrát používa slovo odrobiny, v presnejšom preklade úlomky chleba,  o ktoré sa starajú učeníci a pri zbieraní do košov rybie zvyšky ani nespomenie.

Je pozoruhodné, že sa úlomkov nazbieralo také množstvo, či nie? Veď si ich poslucháči mohli odložiť do vlastných vreciek na cestu domov… Posolstvo textu však bude skôr o tom, že úlomkov rozmnoženého Ježišovho chleba bolo toľko, že ich „zostalo“ dosť nielen pre celú  Galileu, Rímsku ríšu, ale aj pre tých, čo žijú pod Tatrami do dnes.

Dagmar Kráľová, saleziánka