Svedectvo a hra na mesiáša

„Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján“ – do tejto vety si každý môže dosadiť aj vlastné meno. Každý z nás dostal od Boha určité poslanie. Možno, že už o ňom vieme, a možno, že ho ešte len odkrývame. Ale asi sa veľmi nelíši od poslania, ktoré Boh zveril Jánovi Krstiteľovi: vydať svedectvo o Svetle a pripravovať mu cestu.

Evanjelium dnešnej nedele hovorí o delegácii z Jeruzalema, ktorá prišla za Krstiteľom. Vyslanci mu kladú tri otázky. Jánovi možno zalichotilo, keď sa ho pýtali, či je mesiáš alebo prorok. Občas sa radi hráme na mesiášov – aspoň vo svojom malom svete. Ján sa touto hrou nenechal strhnúť. Nehral sa ani na mesiáša, lebo ním nebol, a nehral sa ani na proroka, lebo ním skutočne bol.

Pokušeniu hry na mesiáša podľahol veľkňaz Kajfáš, keď sa snažil zachrániť národ pred skutočným mesiášom a nevedomky porokoval, že je „lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ“ (Jn 11, 50 – 51).

Aj Peter podľahol hre na mesiáša, keď sa vybral za Ježišom na nádvorie veľkňazovho domu. Nebola to len zvedavosť, bolo v tom aj trochu „mesiášskeho komplexu“. Už pri Ježišovom zatýkaní sa Peter oháňal mečom (Jn 18, 10 – 11) a myslel si, že Ježiša zachráni. Možno na nádvorí veľkňazovho chrámu čakal na vhodnú príležitosť, keď sa bude môcť blysnúť a zachrániť Ježiša; no Petrovi táto hra na mesiáša nevyšla. Zabudol pri nej, kým skutočne je, a pod „čarovným plášťom“ lži stratil sám seba… Peter má vydávať svedectvo; a keď ho má vydať, zaprie…

V skutočnosti to nebol Peter, kto pripravoval cestu Ježišovi a zachránil ho, ale bolo to naopak. Ježiš zachránil Petra na brehu Tiberiadského mora (Jn 21) a pripravil mu cestu pastiera až po svedectvo krvi, keď aj Peter položí svoj život za ovce.

Občas nás možno pochytí podivná túžba hrať sa na mesiášov; nedajme sa zviesť, nie sme nimi. Nie hra na mesiášov zachráni svet, ale iba Mesiáš. My mu môžeme – podobne ako Ján Krstiteľ – len vydávať svedectvo a pripravovať cestu…

Patrik Vnučko, dominikán