Šport v reholi – luxus alebo nevyhnutnosť

Kontroverzná téma. Šport v reholi áno či nie? Veď čas zasvätených patrí Bohu, a nie kultu tela. Aj takto sa na to dá pozerať. Ale na druhej strane – ako sa vyrovnať s rastúcou obezitou, vysokým krvným tlakom, bolesťami chrbta, ktoré obmedzujú úplné darovanie sa tým, ku ktorým sú rehoľníci poslaní?

Za šport

Niektorí súčasní duchovní autori tvrdia, že šport je momentálne jednou z dôležitých foriem askézy zasvätených. Veľa iných možností už ani nie je, keďže manuálna práca značne odbudla. Dnes sa dá už len s nostalgiou spomínať na zdravý život benediktínov, ktorí počas klčovania lesov prerušili prácu, zhromaždili sa v kaplnke, ktorú si tam predtým vlastnoručne vystavali, aby sa na hodiny ponorili do modlitby. A potom sa opäť vrátili do práce.

Veľký pápež Ján Pavol II. nemal žiadne škrupule. Za svojho pontifikátu si nechal postaviť bazén a tým, čo na to šomrali, oponoval: „Buď budete mať pápeža s bazénom, alebo čoskoro nebudete mať pápeža.“
S ovisnutou sánkou zostali talianski študenti, keď im Karol Wojtyla ešte za svojich krakovských čias povedal, že polovica poľských kardinálov lyžuje. To, že boli len dvaja – on a kardinál Wyszynski, už nespomenul.
Maximálne vyťažený pápež, ktorý svojou vitalitou zahanboval svojich spolupracovníkov aj dynamických novinárov, sa vyznačoval aj inými charakteristikami: tajné úteky do hôr, utajované lyžovanie, súkromná helikoptéra… Ak šport pomohol k tomu, že tento muž dal svetu také hodnoty a s takou odvahou išiel do riešenia spletitých celosvetových konfliktov – potom nezostáva nič iné, len si povedať: Je to aj naša cesta!

Epidémia obezity

Keď by sa ktosi nezainteresovaný pozrel na život v našich kláštoroch, čo by tam našiel? Aké možnosti pohybu, manuálnej práce či športu? A aké diagnózy?
Podľa zistení Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj má nadváhu 58 percent Slovákov a každý tretí Slovák trpí obezitou. Naša malá krajina sa tak dostala na štvrté miesto za USA, Veľkú Britániu a Austráliu. Obezita dnes nadobudla znaky globálnej epidémie a neobchádza ani naše rehoľné domy.

Bez psychiatra to už nepôjde

„Vnímam, že náš rehoľný život – tak, ako sme si ho nastavili, je často neúnosný. Nenechali sme v ňom priestor pre relax, pohyb, potrebné uvoľnenie. Akoby sme zabudli, že človek nie je stroj. Zákonite sa nám to potom vráti. Registrujem viacero rehoľníkov z rôznych rádov, ktorí museli vyhľadať odbornú pomoc psychiatra a riešiť svoje problémy liekmi, pretože zanedbali zdravú životosprávu – dostatočný pravidelný spánok, fyzickú prácu, pohyb, rozptýlenie,“ podelil sa so svojimi skúsenosťami vyhľadávaný spovedník don Pavol Michalka SDB. On sám vie, že si na relax vo svojom plnom programe musí nájsť čas. Vyhovuje mu pohyb v prírode, manuálna práca a občas si rád pozrie dobrý film.

Chválospev na telo

Naše ľudské telo je skutočný zázrak. Starovekí Gréci dokonca hovorili o tele ako o mikrokozme, teda o miniatúre celého vesmíru v jednom celku. Gabriel Marcel hovorí, že nesmieme vravieť „ja mám telo“ ale „ja som moje telo“. Ja mám telo by znamenalo vlastníctvo a môžem si s ním robiť, čo chcem. Ja som moje telo – znamená, že mám od neho aj svoju identitu, identifikujem sa s týmto telom a beriem ho ako Boží dar. Preto sa oň musím dobre starať. Je chrámom Ducha Svätého.
Kresťanstvo je náboženstvom tela. Dar tela pre druhých sa stáva najväčším prejavom lásky: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva – obetuje za vás.“

Vďaka telu sa môžeme stretnúť, počuť, vidieť s druhými. Telo je znakom. Cezeň vyjadrujeme to duchovné, čo v sebe máme – hodnoty, túžby, najhlbšie emócie, lásku… Je znakom najväčšieho Božieho tajomstva, ktoré by pre nás bolo absolútne nedosiahnuteľné a nepochopiteľné, keby nebolo tela. Boh je čistý duch, nemôžeme ho vidieť. Stal sa však pre nás viditeľným v ľudskom tele. Vďaka telu môžeme stretnúť nielen človeka, ale aj Boha. Mystérium inkarnácie je lekciou o tom, čo telo znamená.
Je známe, že svätý František hovoril o tele ako o Bratovi somárovi. Keď však pochopil, akým dobrodením je pre neho jeho telo – ako mu slúži, nosí ho, kde chce –, nadobudol voči nemu veľkú vďačnosť a dal mu iné meno: Brat telo.
Kreativita a triezvosť

Nájsť si svoj spôsob, ako sa venovať Bratovi telu, je už na každom jednotlivcovi či komunite. Nie vždy je to jednoduché. Chce to tvorivosť a samozrejme zladenosť s rehoľnou chudobou, poslušnosťou a životom v spoločenstve.
Jednoduchšie to majú rehoľníci v školách, ktorým napríklad vedenie vyhradí súkromné hodiny v školskej plavárni alebo keď sa spustí reťaz turnajov vyučujúci – študenti.
„Hráme pravidelné zápasy, my – saleziáni proti našim žiakom. Vo futbale už síce raz vyhrali oni, ale v hokejbale nemajú absolútne šancu! A neuveriteľne ich to štve,“ tešil sa pred nedeľným zápasom salezián – riaditeľ Strednej odbornej školy v Žiline Vilo Riško. Ukáže sa, či zvíťazí nekontrolovaná energia mladých mustangov alebo strategické rozloženie síl a tímová spolupráca zrelých mužov. Ktokoľvek by bol víťazom, nevyčísliteľnou cenou je živá priateľská atmosféra medzi triedami a zborovňou a udržiavaná kondícia a zdravie tých, ktorí sa zvyčajne vzhľadom na svoj vek začínajú nebezpečne rýchlo zaguľacovať.

Andrea Miklovičová