Slovo s mocou
Ako part time učiteľ si veľmi dobre uvedomujem a som veľmi často konfrontovaný s realitou slov. Viem dobre, že svojich žiakov nedokážem nič naučiť, len ponúknuť im informácie a dúfať, nútiť ich, volať ich na zodpovednosť a niekedy sa im dokonca vyhrážať, aby sa ich naučili sami. Slová sú nástrojom, len keď mi ten druhý „pozerá do očí“, keď prijíma dvojsmernosť dialógu, inak čokoľvek poviem, sú len vlnky na mori bezvýznamnosti.
To, že Ježiš, Boh, prichádza a paradoxne jedno jeho z prvých gest je, že začne učiť, je pre mňa veľmi provokujúce. Boh, ktorý sa stane učiteľom, ktorý ponúka múdrosť namiesto toho, aby ju vyžadoval, ktorý prijíma človeka a začína s ním cestu pochopenia, dialóg, v ktorom Boh sa učí byť človekom a človeka učí byť svojím obrazom, byť Bohom, byť ako on. Keby som ja mal slová s mocou, slová, ktoré by menili svet, ľudí… neviem, asi by som nestrácal čas učením. Zdá sa však, že pre Boha je vzťah dôležitejší ako dokonalá poslušnosť alebo výkon.
Stredoveká legenda hovorí takto: V jednom vidieckom mestečku pred nedeľnou kázňou prišiel za pánom farárom ktosi oblečený v reverende, vysvetlil, že je kňaz, len prechádza cez mesto, ale že ak pán farár dovolí, tak môže namiesto neho kázať. Nuž miestnemu farárovi odľahlo, veď nech ľudia počujú aj iný hlas… Tak začnú pobožnosť. Ale ako tak vystupuje prišelec na kazateľnicu, zbadá pán farár zospodu pod albou konské kopyto a koniec chlpatého chvosta. Hneď vedel, že sa nechal oklamať a na kazateľnicu vystupuje sám diabol. Skôr, ako by stačil zasiahnuť, prišelec sa pustil do kázania – a bolo čo počúvať! Rozprával o Božej láske, o Božej kráse, o zle hriechu, ľudia plakali, modlili sa, búchali sa do hrudí a sľubovali, ako sa obrátia. Keď skončil a išiel do sakristie, farár mu hovorí: „Ja viem, kto si, povedz mi, prečo si to urobil? Ako môžeš ty takto rozprávať?“ Na to sa diabol naňho obrátil a povedal: „Vieš, pri poslednom súde tým ľuďom poviem: Ešte aj ja som vám to hovoril, a nezmenili ste sa!“
Prvým kazateľom, aspoň podľa Marka, je práve zlý: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš učí s mocou. Aj ja by som chcel také slová mať: s mocou… Je pravda, že som už raz rozplakal ľudí svojou kázňou, ale to bolo na pohrebe, takže neviem, či sa to ráta… Asi tá moc, o ktorej sa hovorí, nie je schopnosť vyvolať emotívne prejavy u ľudí (aj keď ani to nie je zlé), ale to, že slovo splní to, čo značí… Nuž ako kňaz také slová používam pri sviatostiach, ale možno je ešte niečo viac, keď to, čo vyslovím, aj sám urobím, keď hovorím na kázni o láske a po omši si nájdem čas postaviť sa medzi ľudí a byť k nim božský…
Ježiš je Slovo, ktoré bolo od počiatku, skrze neho, ním bolo všetko stvorené, Slovo pravdy, autentickosti, koherentnosti. Toto Slovo zostúpilo do našich štruktúr, synagóg, jazykov a opakovaných fráz a pozdvihuje nás k sebe. Necháva ma prekladať ho v mojom živote podľa toho, ako mu rozumiem, v mojich slovách, skutkoch, do doby, v ktorej žijem. Ak môj život zodpovedá jeho, ak som autentický, potom môj život a moje slová majú moc. A niekedy mám dokonca vzácnu možnosť zúčastniť sa na referende a dať svojim slovám moc postaviť sa zlu…
Milan Hermanovský, augustinián