Rehoľa kazateľov medzi štúdiom a kontempláciou

V tomto roku si Rehoľa kazateľov, známejšia pod názvom dominikáni, pripomína 800. výročie svojho založenia. Na tento jubilejný rok pripadla aj generálna vizitácia slovenskej provincie dominikánov, ktorú ste vykonali v polovici marca. V akom stave ste ju našli?

V stave kázania. Je to presne to, čo mám rád, keď navštevujem provincie a vidím, ako bratia kážu. A to individuálne ako jednotlivci, ako komunity, ale aj ako celá dominikánska provincia. Oslovujú tak rodiny a farské komunity s najdôležitejšími kazateľskými výzvami. Deje sa to aj na akademickom poli či v práci s mládežou. Určitou doplnkovou alebo alternatívnou aktivitou je spolupráca na medzinárodnom poli medzi provinciami a krajinami. Platí to aj o podnecovaní dialógu medzi skupinami veriacich a neveriacich. Môžem povedať, že som vizitoval provinciu, ktorá káže.

Rehoľa dominikánov si pripomína okrúhle výročie založenia. Ktorú z chariziem svojho zakladateľa by dnes najviac potrebovala prežívať?

Vzor, ktorý sa svätý Dominik pokúšal uchopiť vo svojej osobnej kontemplácii, bol Ježiš ako kazateľ. Kristus ako Boží Syn prechádzal z jedného mesta k druhému, od jednej dediny k druhej, stretával ľudí a snažil sa objasniť dobrú zvesť – evanjelium o Božom kráľovstve. Ponúkal priateľstvo s Bohom. Často sa tak dialo medzi ľuďmi, ktorí zostávali trochu v ústraní. Buď neboli veriaci, alebo boli dokonca vylúčení.

Svätý Dominik chcel svojím životom napodobniť Krista ako prvého kazateľa. Aj my, jeho nasledovníci, by sme sa mali o to usilovať. Našou úlohou je dať k dispozícii radostnú zvesť všetkým, lebo aj Boh sa chcel zhovárať s každým bez akéhokoľvek vylúčenia. Pýtame sa, ako dnes môžeme vydávať svedectvo o priateľstve – nie s nami a našimi schopnosťami – ale s Bohom. Každý jednotlivec či skupina by mala zažiť stretnutie, ktorého cieľom je stať sa priateľom s Bohom. S tým je spojené aj zdieľanie tej istej humanity, jedného ľudského spoločenstva a podpora snahy žiť v tomto svete a spraviť ho domom pre každého.

Toto všetko tvorí podstatné výzvy ohlasovania dobrej zvesti o Božom kráľovstve. Ono už prichádza, ale my by sme mali v tomto konkrétnom historickom čase pripraviť priestor a podmienky na jeho privítanie.

Dominikáni vznikli ako rehoľa kazateľov. Ako hodnotíte kazateľský štýl pápeža Františka, ktorý sa veľmi odlišuje od jeho predchodcu?

Ich štýly sú rozdielne, pretože aj ich osobnosti sú rozdielne. Každý jeden pápež je jedinečný, takže aj kazateľský štýl každého je jedinečný. Pokiaľ sa však pozrieme na obsah kázania obidvoch pápežov, nie je v ňom príliš veľa rozdielov. Pápež František káže rád a rád s ľuďmi komunikuje. Dokáže byť veľmi priamy, pričom nás necháva vidieť to, čo sa sám usiluje žiť. Osobný spôsob jeho kázania je pre mnohých ľudí v cirkvi i mimo nej dojímavý.

Pre nás ako rehoľu je to veľmi jasný odkaz, že ohlasovanie evanjelia má slúžiť tomu, čo sa u nás nazýva „hovoriť s ľuďmi o Bohu“. Teda byť zainteresovaný na rozhovoroch s ľuďmi, s ktorými sa rozprávame o Bohu. Kázanie nie je totiž len vyučovanie, hoci je v ňom prítomné. Najskôr musíme s druhými „len“ hovoriť, potom ich môžeme učiť.

Čo môžu dnešní dominikáni ponúknuť svetu a cirkvi?

Pamätám sa, že tento typ otázky som v roku 2010 položil dnes už emeritnému pápežovi Benediktovi po tom, ako som sa ujal funkcie magistra rehole. Odpovedal, že pre potreby dnešnej evanjelizácie disponuje Rehoľa kazateľov prinajmenšom dvoma hlavnými charakteristickými črtami – štúdiom a kontempláciou.

Štúdium preto, lebo v súčasnom svete je dôležité byť presvedčený, že ľudská osoba má schopnosť hľadať pravdu svojím intelektom a spoznávať svet, v ktorom Boh zjavuje svoju prítomnosť. Naša rehoľa nezdôrazňuje úlohu štúdia kvôli tomu, aby sme sa stali vysokými akademikmi, ale preto, aby sme preukázali dôveru v ľudskú schopnosť porozumieť tomuto svetu a odhaľovať v ňom Božiu prítomnosť.

Kontemplácia je druhou dôležitou črtou rehole preto, lebo počas našich modlitieb, pri ochote žiť bratské spoločenstvo a pri budovaní priateľstva s ostatnými, chceme rozjímať nad silou Božej milosti.

Ako by mal vyzerať ideálny dominikán?

Mal by to byť niekto, kto si je istý, že nie je ideálny.

Bruno Cadoré OP sa narodil vo Francúzsku v roku 1954. Do Rehole kazateľov (dominikánov) vstúpil v roku 1979. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1986 v Lille a v roku 1992 získal doktorát z morálnej teológie. Pôsobil na Katolíckej univerzite v Lille, kde sa venoval biomedicínskej etike. V rokoch 2002 – 2010 stál na čele francúzskej provincie dominikánov. V septembri 2010 ho na 290. generálnej kapitule v Ríme zvolili za najvyššieho predstaveného – magistra rehole. Stal sa tak 86. nástupcom sv. Dominika Guzmána, zakladateľa rehole.

Celý rozhovor nájdete na https://svetkrestanstva.postoj.sk/12360/najvyssi-predstaveny-dominikanov-idealny-reholnik-taky-ktory-vie-ze-nie-je-idealny

Imrich Gazda – Gabriel Hunčaga