Radikálnosť, ktorá má zmysel

0 Nedeľné zamyslenia

„Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa…

… ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju… Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho…“ (Mk 9, 38 – 58)

Radikálnosť, akú nám náš Pán prikazuje v dnešnom Božom slove, ako aj jeho nekompromisné odtni-odtni-vylúp mnohokrát spôsobujú, že rýchlo obrátime stranu na ďalšiu a s pokojom sa začítame do iného slova. Nezabúdajme však, že práve toto dnešné slovo nám nehovorí nejaký iný boh, žiadny tvrdý a necitlivý chirurg, ale práve ten Ježiš, ktorého poznáme ako vtelenú milosrdnú Lásku.

Ako potom čítať tieto zvláštne slová, takú ťažkú a tvrdú reč? On je náš Otec! A ktorý Otec by strpel vidieť svoje milované dieťa, ako vedome či nevedome súhlasí so zlom vo svojom živote? On je Milovníkom našich sŕdc! Existuje snáď niekto skutočne milujúci, kto by strpel čokoľvek, aj keď by to bolo to najmenšie a javilo sa ako najbezvýznamnejšie, čo by ho oddeľovalo, odlučovalo od jeho milej? Má zmysel v prítomnosti Toho, kto je Láska, prázdne sa zamýšľať nad tým, či toto už je hriech alebo ešte nie, ťažký či ľahký, tento kompromis ešte ospravedlniteľný alebo… – všetky tie kategórie a otázky, ktoré ako ľudia zvykneme rozoberať vo svojej priemernosti.

Pred tvárou tejto nepoškvrnenej Lásky nič z toho nemá zmysel. Všetko, čo nás od neho oddeľuje, je veľké a neprípustné v jeho očiach a skrze dnešné evanjelium môžeme vidieť, ako rozhodne sa s tým náš milujúci Boh nemôže zmieriť. Slová Toho, ktorý nás tak žiarlivo miluje, nás však viac ako do chladnej operačnej sály privádzajú do slnkom zaliatej vinice Otca. „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Toto je ono. To najdôležitejšie, to podstatné v našom živote dokonáva on! Ale ak s ním nebudeme aktívne spolupracovať svojím radikálnym „áno!“ jemu a radikálnym „nie“ všetkému hriechu, zlu, priemernosti, kompromisom, ktoré trpíme v našom živote, budeme ako ratolesti stále znova a znova rašiace tie isté divoké, neužitočné, neplodné výhonky.

Keď nemáme silu vymaniť sa zo zla, prosme ho o milosť. Náš Pán je skutočným Pánom! Kiež sa stane pre každého z nás uholným kameňom nášho života! Kiež sa stane pre každého z nás tým kameňom, ktorý nás neodolateľne stiahne do hlbín mora Božieho milosrdenstva.

Mária Volková OSsR
Foto: halfpoint.sk