Prorocké gesto

0 Nedeľné zamyslenia

(Lk 2, 22 – 40)

V dnešnom evanjeliu vidíme zaujímavé stretnutie tých, ktorí sa zasvätili Bohu, a rodiny, ktorej členom je sám Boh. Aj dnes sa stretávame ako zasvätení s rodinami v priestore našich chrámov. Otázka znie, či moje srdce vidí Ježiša uprostred týchto rodín? Hľadám ho? Sprostredkúvam v modlitbe Božie požehnanie pre rodiny na tomto mieste? Zjavujem Pánovu tvár, jeho láskavý pohľad, slovo života?

Aj najmenšie gesto lásky, úsmev, či pohľad plný milosrdenstva sa môže stať prorockým gestom, ktoré povzbudzuje, dvíha a posilňuje rodičov v ich náročnej službe výchovy. Dobre vieme, ako veľmi dnes potrebujú rodiny našu podporu, našu modlitbu, našu blízkosť. Svätý Ján Pavol II., ktorému tak veľmi záležalo na tom, aby sme sa modlili za ochranu rodín a ich požehnanie, nám aj dnes smeruje slová: „Otvorte svoje zasvätené srdce láske! Dávajte sa, veľkoryso sa darujte človeku našich čias! Ste povolaní, aby ste boli Kristovou tvárou.“

Predstavte si teraz jeden obraz. Slávnostná svätá omša celebrovaná otcom biskupom sa pomaly končí. Poďakovania a záverečné požehnanie. Dlhý sprievod miništrantov a kňazov sa pohol smerom k fare. Celebrant požehnáva deti, ktoré rodičia prinášajú bližšie k nemu, ale aj sám má pohľad upriamený na deti, ktoré sú v jeho blízkosti, v náručí svojich matiek či otcov. Poznáte túto scénu? Pamätám si, ako sa ma raz silne dotklo toto gesto požehnania, keď som ho videl počas jednej púte. Akoby dobrý pastier žehnal vtedy svoje ovečky a mal pohľad upriamený len na tú jednu, ktorú chcel vziať do náručia. Akoby rybár hádzal sieť, do ktorej povolával tých, ktorých si Pán vyvolil. Akoby Eliáš v tom malom geste požehnania a kríža hádzal svoj plášť na Elizea. Akoby Simeon rozpoznal čosi mimoriadne v dieťati, ktoré dostalo požehnanie proroka.

Priatelia, nech naše srdcia horia službou požehnávania a hľadajme Pánovu tvár. Učme sa od Simeona a Anny prorockej modlitbe, ktorá je plná moci Ducha. V jeho moci aj najmenšie gesto lásky má obrovskú moc. Amen.

Milan Toman SVD