Pro-vokačný

0 Cesty povolania

Povolanie sa po anglicky povie vocation. Aktivity, ktoré podporujú život, sú pro life. Dnes podporím povolania, preto píšem niečo pro-vocation.

Raz som si slovo POVOLANIE rozdelila na dve slovká: po+volanie. Volanie je jasne zo strany niekoho iného. Ani na mobil nezvykneme volať sami sebe. Volá nám a volá nás vždy niekto, kto nám chce niečo povedať alebo nás chce vypočuť. Alebo oboje. U Boha to nebude inak. Zavolá/povolá. Nasleduje aktivita PO. Zdvihnem alebo nezdvihnem (lebo som nepočula zvoniť… zabudla som si vypnúť tichý režim… moje číslo už neplatí… nie som v dosahu… alebo volajúceho z rôznych dôvodov odignorujem). Tretiu možnosť nevidím. Buď – alebo.

Ako to bolo u mňa?

  • Stíšenie – aby som mohla počuť, že mi/ma niekto volá. Vyhradila som si čas na modlitbu a ticho. Viac ako kedykoľvek predtým. Nemusel o tom hneď každý vedieť, že niečo také ako VOLANIE riešim. Hlavne, že to vedel Boh, že som tu a že počúvam. Aj keď zatiaľ nie so všetkým súhlasím, alebo si viem predstaviť, ale aspoň že počúvam.
  • Modlitba – v tom kritickom hľadajúcom čase mi Pán poslal do cesty ľudí, s ktorými som sa mohla modliť za správnu odpoveď Volajúcemu. Jaj, či len máte výhodu v tejto virtuálnej dobe, že ak nikoho takého nemáte, môžete si o takého sprievodcu požiadať (http://angelus.sk/).
  • Sprevádzanie – modlila som sa a prosila o pomoc niekoho, pred kým som mohla byť otvorená a kto mi pomohol, aby rástol môj vzťah s Bohom a aby som sa lepšie spoznala. Nemusí to byť nutne kňaz alebo niekto zasvätený. Ale mať pri sebe v čase hľadania a počúvania niekoho, kto VOLANIE počul a zareagoval, je veľkou výhodou. Mne pomohli sestričky z rôznych rehoľných spoločenstiev, boli pri mne, keď som bola „len zvedavá“, a pritom mi pomohli zachytiť VOLANIE a urobiť krok ku spoločenstvu, o ktorom som bola presvedčená, že ma v ňom chce mať Boh.
  • Svedectvo povolania – to vždy zaberie J. Každý ho má iné, no svedectvo obyčajného človeka, ktorý odpovedal Bohu, vnieslo svetlo aj do môjho hľadania.
  • Čítanie – u mňa knihy veľmi pomohli. Pán ma viedol k tomu, aby som si napísala zoznam ženských reholí podľa zoznamu v jednej knihe. Červenou fixkou som škrtala: nie, nie, nie… až kým nezostalo asi 5 – 6 reholí. A odrazu mi bolo všetko jasné. Akoby to medzi tými ostatnými názvami svietilo: Školské sestry svätého Františka! Neznamená to, že som bola z toho v tej chvíli nadšená. Práveže vôbec. Ale vedela som, čo chce Boh. Teraz by pomohla aj www.rehole.sk.
  • Boj – prvá reakcia bola vzbura, že prečo nie sestry, ktoré poznám a máme ich vo farnosti, ale také, o ktorých nič neviem. Znova priestor na boj a modlitbu. Pri modlitbe však prišiel dôležitý moment: Chcem urobiť krok a ísť tam, kde som si šťastie pripravila sama, alebo tam, kde mi šťastie pripravil Pán? Nebolo o čom. A pridám už len: Bohu vďaka!
  • Expedícia – a tak som dala o sebe vedieť, vyhľadala konkrétne spoločenstvo a vyštartovala som na poznávaciu expedíciu. Jednoducho som chcela konfrontáciu toho, kde som si myslela, že ma Boh volá, s realitou.
  • Investícia – zainvestovala som do vzťahu s tými, kde som cítila, že bude môj domov. Zapojila som sa do ich letných a mesačných aktivít (sestry mali stretká pre dievčatá, ktoré hľadali svoje povolanie, a o niekoľko rokov som v tej istej izbe pre rovnaký typ dievčat mala stretká ja. Boh má zmysel pre humor.) Aj ty, neostaň pri rozprávaní – začni s nimi kráčať.
  • Čakanie – na Pána. Rozlišovanie povolania je proces. Božie načasovanie je vždy dokonalé – ale Boh zriedkavo odpovedá okamžite. Tak sa neplaš odpovedať prirýchlo, ale ani neodďaľuj. Nezostaň len pri rozmýšľaní, ale sa aj modli a dôveruj Bohu, že ťa povedie. Samotné rozmýšľanie totiž nestačí…

Stretla som sa s ľuďmi, ktorí Božie volanie počuli. Jasne či tlmene, ale počuli. Boh ich povolal do manželstva alebo do panenstva pre Božie kráľovstvo (kňazstvo, zasvätený život). Obľúbená odpoveď PO VOLANÍ je, že sú v tretej kategórii: nezaradení.

Keď rozmýšľam, čo je najťažšie (manželstvo, kňazstvo, zasvätený život, slobodní pre Pána), vychádza mi z toho, že najťažšie je byť tam, kde ma Boh nechce mať. A byť „nikde“, keď ma Boh jasne vedie na miesto, kde mi pripravil šťastie. Toto je najťažšie. Nebyť tam, kde byť mám. Robiť, čo odo mňa nechce.

Samozrejme, že existuje skupinka „nezaradených“, ktorá čaká. V tvorivom čakaní, keď sa ich miesto v Božom pláne tvorí, ich plne podporujem. Pro-vokujem vás, ktorí máte milión dôvodov a strach Bohu nezdvihnúť. Netrápte sami seba ani tých okolo. Zdvihnite, keď volá.

Nebudem si vymýšľať nijaký odkaz, ale chcem vám tlmočiť to, čo mladým povedal emeritný Svätý Otec Benedikt XVI: „Nebojte sa Krista! Nič vám nevezme a dá vám všetko. Kto sa jemu dá, dostane naspäť stokrát viac. Áno, otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi a tak nájdete pravý život. Amen.“

Františka Čačková OSF