Priveľa otázok

0 Nedeľné zamyslenia

Keď sme boli malé deti, mali sme príliš veľa otázok, lebo všetko bolo pre nás nové. Naše otázky boli niekedy aj naivné, niekedy hlúpe, a hlavne keď sme nedostali nami očakávanú odpoveď, neustále sme ich opakovali, až do úmoru, kým nám rodičia nepovedali: „Už dosť!“

V dnešnom evanjeliu sa Pilát podobá dieťaťu, ktoré silou mocou chce dostať odpoveď. A tak sa neustále pýta a pýta, celkovo štyrikrát v takom krátkom texte vyjadruje svoju nedočkavosť. Nemôže pochopiť, prečo Ježiša volajú kráľom. Nevidí nič očami a Ježiš ho svojím postojom provokuje. Tuší, že niečo na tom bude… a tak sa pýta.

Isto sme zažili situáciu, keď sme dostali otázky, ktoré sa podobajú tým Pilátovým: „Prečo si sa stal farárom, mníškou, prečo sa obliekaš takto a takto, čo máš pod závojom, prečo nemáš ženu/ muža?“ Otázky naivné, smiešne, niekedy drzé, častokrát vážne aj veľmi hlboké. Všetky majú jedno spoločné. Hľadajú odpoveď. Mladí, ale aj tí „v rokoch“ majú právo, aby od nás dostali patričnú odpoveď. Presne tak, ako to zažil každý z nás, keď Boh odpovedal veľmi konkrétnym spôsobom a dal nám spoznať naše povolanie. Skúsenosť, ktorú si treba pripomínať a spolu s ostatnými na ňu spomínať.

Pomaly sa blížime ku koncu tohto roka. Nedeľa Krista Kráľa je príležitosťou, aby sme sa opäť po roku zamysleli ako zasvätení nad tým, ktoré otázky máme my osobne ešte neporiešené, na ktoré sme ani po rokoch nedostali odpoveď. Ako to raz povedal môj spolubrat: „Najhoršie je, keď už prestanem mať otázky, keď si už na všetko zvyknem, dokonca dám pokoj aj Bohu.“

Nech nám Pilátova nedočkavosť pripomína, že chceme vedieť viac, pýtať sa, ako lepšie spoznávať Ježiša v modlitbe, v práci s ľuďmi. Jednoducho hľadáme, nemáme všetko jasné, sme pútnici, ktorí neustále hľadajú nové cesty. Hlavne sme presvedčení, že sme dedičmi kráľovstva, o ktorom dnes hovorí Ježiš.

Odvážne a úprimné odpovede praje Pavol Noga, vincentín
Foto: Megan Kelleher