Predvídavosť

Môže byť veriaci človek nepoctivý? Ako je možné, že v evanjeliu nájdeme miesto, kde Boh chváli nepoctivého správcu? Kde je tu kresťanská morálka?

V stati z Lukášovho evanjelia správca majetku stráca svoju pozíciu, a preto využije majetok svojho pozemského pána tak, že z neho ponúkne výhody jeho dlžníkom. Za toto svoje správanie dostáva pochvalu od pána a dá sa rozumieť, že ním je sám Boh. Chvála neprichádza pre nepoctivosť. Boh u tohto správcu oceňuje predvídavosť, s ktorou použil svoj vplyv na dlžobné úpisy ľudí, keď im časť dlhu káže odpísať, a tak si ich zaviaže vďačnosťou. Vďační ľudia mu budú ochotní pomôcť vtedy, keď to bude potrebovať on. Nie je podstatné to, či bol tento správca predtým poctivý v správe  majetku, hoci sa podľa jeho správania zdá, že áno, lebo sa odhodlal na nový krok, aký predtým nerobil. Nie je teda významná ani nespravodlivosť, ktorá správcu zasiahla. Ide tu o to, ako predvídavo sa v celej situácii správca zachová. Presne sem mieri Ježišovo povzbudenie.

Ak všetko to, čo na zemi máme, je iba spravovanie cudzieho majetku, potom je dôležité nakladať s ním tak, ako to chce jeho majiteľ, a tiež tak, aby sme si ním získali ľudí za priateľov. Vo všetkom, čo je zverené do našej správy, preukazujme snahu pomôcť druhým. Všetok náš čas a schopnosti sú tu na to, aby sme z ľudí robili priateľov svojich a Božích: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.“ Ježiš nás podobenstvom pozval k prejavovaniu lásky druhým a aj dnes nám vyčíta to, čo videl už vtedy, že totiž „synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla“. Zabúdame, že spravodlivosť je pre nás stupňom, po ktorom máme vykročiť k predvídavému rozdávaniu bratskej lásky, ktoré v prirodzenej rovine praktizujú aj mnohí nie veriaci ľudia.

Ako predvídaví sme v ochote k hmotnej i duchovnej službe lásky? Nemrháme majetkom milosrdenstva, ktorý by tak veľa mohol zmeniť v našich vzťahoch a živote, ba v celom tomto svete?

Br. Ján Macej, kapucín