Pred tebou, Pane, sa nebojím byť sám sebou

0 Nedeľné zamyslenia

O čom ste sa zhovárali cestou?

Myslíte si, že Ježiš nevedel, o čom sa cestou zhovárali jeho učeníci? Dobre to vedel, veľmi dobre, veď on poznal ich myšlienky a úmysly srdca a taktiež pozná aj tie naše. Ježiš sa ich opýtal nie zo zvedavosti, ale pre ich dobro, nie preto, že by to nevedel, ale preto, aby oni pred sebou aj pred Ježišom vyznali pravdu o sebe. Áno, pravdu! Tú pravdu, ktorá občas nie je príjemná, najmä keď sa týka našich slabostí, zlyhaní, skrytých túžob srdca súvisiacich so  sebestačnosťou. Komu z nás je príjemné počuť o sebe takúto pravdu? Často sa búrime, bránime a neveríme, že aj toto sme my, a nevieme, čo všetko sa skrýva v našom srdci. Pravda, ktorá keď sa má odhaliť, tak zrazu strácame reč, tak ako Dvanásti, keď Ježiš čakal na odpoveď, ale „oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší“, alebo sa začneme červenať, pretože sa zahanbíme, možno nám vyhŕknu slzy, pretože nám je to ľúto a bolí nás to. Nie je však nič lepšie a účinnejšie pre získanie vnútornej slobody, ak „poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 32). Pravda o Bohu aj o nás je veľmi úzko spojená s pokorou, čiže s vyznaním, že je tu Niekto väčší odo mňa, mocnejší ako som ja, a s poznaním a uznaním vlastnej úbohosti, krehkosti, nestálosti… Teda sama zo seba som iba bezmocné a slabé dieťa. Je to v podstate pravda o živote: „Kto som ja“ a: „Kto je Boh.“ Ničota človeka bez Boha a plnosť človečenstva s Bohom.

Nebojme sa teda pýtať Ježiša, keď niečo nechápeme. Nemlčme, keď nám Ježiš kladie otázky. Smelo sa s ním zhovárajme o všetkom, čo sa prihodilo, aj keď sme zronení, sklamaní, znechutení, nechápaví a nespoznávame jeho prítomnosť v každodenných udalostiach ako Emauzskí, ktorých sa taktiež Ježiš pýta: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Už sa nehádajú o tom, kto z nich je väčší, ale odchádzajú od centra diania, pretože to nevyšlo podľa ich predstáv, a to nie je nič iné ako skrytá pýcha. Ani napriek tomu neprestávajú komunikovať s Ježišom a vďaka tomu sa im po čase otvorili oči a spoznali ho.

Nemáme sa čoho báť a niet čo skrývať pred Tým, ktorý nás dokonale pozná a vie o nás všetko! Nehanbime sa za pravdu o sebe, pretože Ježiš, ktorý je PRAVDA, nás svojou mocou premieňa, a tak čoraz viac dorastáme do plnosti slobody Božích detí. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti a v pokore pokladajme jeden druhého za vyššieho.

Zuzana Liščáková OSsR
Foto: fb augustiniani