Požehnané kráľovstvo Milosrdenstva

0 Nedeľné zamyslenia

Lk 23, 35b – 43

Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza!

O chvíľu Svätý Otec František zatvorí Svätú bránu a uzavrie sa mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Keď ho otváral, dôraz kládol na svätú spoveď a osobné obrátenie. Mali sme v ňom možnosť zakúsiť mimoriadny čas milosti, ale pochopili sme, čo je to Božie milosrdenstvo a Božie kráľovstvo? Sám Ježiš sa obetuje za nás, umierajúc na kríži, otvára pre nás svoje srdce, z ktorého vychádza krv a voda. Sú to znaky, ktoré nás očisťujú a posväcujú, aby sme mohli vojsť do jeho kráľovstva lásky a pokoja.

Každý z nás túži po Božom kráľovstve a Boh chce spasiť všetkých ľudí, ktorí ho neodmietajú, ale ako dnes ľuďom hovoriť alebo ukazovať toto kráľovstvo? Svet a aj naše kláštory sú preplnené informáciami (internet, TV, rádio a hudba)  – ako potom nájsť miesto pre Božie kráľovstvo? Lenže kto iný, ak nie my, má byť svedkom skutočnej viery a nádeje na večný život? Cez nás, na miestach, kam sme poslaní, sa šíri viera, ktorú musíme vyjadrovať skutkami, aby o nás neplatili slová svätého Jakuba, že viera bez skutkov je mŕtva.

Milosrdenstvo máme rozdať prostredníctvom skutkov milosrdnej lásky, ktoré mali napĺňať naše dni v tomto mimoriadnom roku. Týmto jednoduchým spôsobom – skutkom a často bez slov – evanjelizujeme svoje okolie, dávame mu nádej Božej lásky a tým sprítomňujeme jeho kráľovstvo tu na zemi.

Svätý Otec František nás vyzval, že máme „páchnuť po ovciach“ (EG 24) a byť svedkami o živom Bohu medzi ľuďmi. Oni túžia po prijatí, po láske, aj keď sú si vedomí svojej hriešnosti. Toto je milosrdenstvo: milovať ich takých, akí sú, a na konci života povedať: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. A spomeň si aj na tých, ktorých si nám poslal do cesty.“

Dušan Hricko, bosý karmelitán