Poslušnosť ako postoj

0 Nedeľné zamyslenia

Abrahám mohol patriť k ľuďom, ktorí poznali zemepis svojej doby. A z rozprávania zaiste mohol poznať aj Palestínu, ktorá bola na obchodnej ceste z Mezopotámie do Egypta. Boh mu však nehovorí, kam má ísť. Povedal mu len: Opusť svoj dom, choď na cestu a ja ti ukážem krajinu. Povolanie Abraháma nám naznačuje skúsenosť, ktorú prežíva veriaci človek s Bohom. Boh nehovorí len v okamihu pozvania. Kto započul Boží hlas a vydal sa na cestu s Bohom, potrebuje aj naďalej počúvať. Povolanie teda nemožno zredukovať len na určenie životného smeru, na zaradenie sa do nejakého stavu (rehoľa, manželstvo, kňazstvo). Na ceste povolania má pokračovať živý dialóg s Bohom, ktorý nám napokon ukáže zem, v ktorej máme prebývať. Kto nepočúva, riskuje, že zostane tulákom, človekom, ktorý síce počúvol Boží hlas, ale nenašiel zem, ktorá mu bola prisľúbená.

Evanjelium nám ukazuje ďalší rozmer poslušnosti. Peter, Jakub a Ján odpovedali na Ježišovo pozvanie pri jazere, všetko opustili a išli za ním. Na ceste svojho nasledovania sa dostali na Vrch premenenia. Boli ohromení tým, čo videli, bolo im tam dobre. Všetko sa to zdalo nádherné. Nasledovali Krista a dostali sa do tejto krásnej udalosti a neváhali by zabudnúť na všetko, na to, čo bolo, i na to čo bude, a zostali by na tomto vrchu. Ale Duch a Otcovo slovo prerušili túto krásnu víziu. Počúvajte môjho Syna. To je rozhodujúce. A Kristus sa ich dotkne a pozýva ich zostúpiť z vrchu. Krásne momenty sú okamihy, ktoré nás ubezpečujú o tom, ako krásne bude v nebi. Ale cesta učeníka zostupuje do všednosti dní, do hrozivých udalostí v Jeruzaleme, lebo cesta k sláve vedie cez zrieknutie sa svojho života, cez život medzi ľuďmi a pre ľudí. Preto poslušnosť je viac ako tie naše najkrajšie projekty. Najkrajšie projekty sa nachádzajú za Kalváriou, keď Kristus a Duch posielajú učeníkov do celého sveta. Kalvária nám dala Petra plného pokory a Jána, ktorý nám sprostredkoval materský rozmer Cirkvi. Lebo Cirkev nemala byť postavená na troch mystikoch v blaženom vytržení na vrchu Tábor, ale na pokore Skaly a na mariánskom materskom rozmere nového spoločenstva spásy.

Nový týždeň Pôstu nech nám pomôže v hlbšom počúvaní slova, aby sme nezostali tulákmi uprostred nášho zasvätenia, a pokúsme sa o nasledovanie Krista viac ako o snahu postaviť si stánky, v ktorých by sme chceli budovať svoju blaženosť.

Pavol Grach SDB