Pokračovať v ceste

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 18, 9 – 14

Ten, kto chce rásť v duchovnom živote, musí si dávať pozor na dve nebezpečenstvá. To prvé: myslieť si, že som už v cieli, a to druhé: stratiť nádej, že cieľ niekedy dosiahnem. Obidva sú nebezpečné a sú brzdou pre náš duchovný rast.

Podobenstvo, ktoré nám Ježiš približuje v túto nedeľu, nám ponúka dva postoje, ktoré môžeme zaujať na našej duchovnej ceste. Cítiť sa istý sám sebou: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia,“ alebo sa cítiť celkom závislý na Bohu a prosiť ho o milosrdenstvo: „Ach, Bože, zmiluj sa nado mnou, hriešnikom!“

Dva postoje, ktoré predstavujú spôsob, ako prezentujeme seba samých pred Bohom. Prvý, farizej, sa cíti ospravedlnený a istý. Verí, že jeho život je zhodný s Božím plánom, a myslí si, že nepotrebuje rásť viac. A tak si zaslúži odmenu za to, čo robí. Druhý, mýtnik, si je vedomý toho, že je na ceste a musí veľa vecí vo svojom živote vylepšiť. Vie, že potrebuje Boha a jeho milosť. Cíti, že musí ešte veľa pracovať na svojom posvätení.

Mýtnik odišiel domov ospravedlnený, a nie farizej. Pýcha má moc, ale pokora víťazí. A Boh nás chce mať pokorných. Takáto je Božia logika. Logika, ktorá možno odporuje nášmu mysleniu. Treba rozpoznať dobro, ktoré robíme, a aj to, že naše počínanie je v súlade s Božou vôľou. Avšak nesmieme stratiť z pohľadu to, čo ešte potrebujeme v našom živote premeniť.

Na druhej strane, ak chceme žiť v pravde, treba rozpoznávať vlastné limity s vedomím, že ešte nie sme v cieli a stále potrebujeme rásť. Keď prijímame svoje ľudské krehkosti a sme si vedomí svojich nedostatkov, keď spoznávame svetlé a tmavé momenty v našom živote, vtedy v nás začína klíčiť proces uzdravenia. Niet uzdravenia bez toho, aby sme nespoznali svoje vlastné obmedzenia. Toho si bol vedomý mýtnik.

Poznanie našich vlastných limitov nám pomôže pokračovať v ceste. Aj keď sme si vedomí, že nám ešte chýba veľa do cieľa, nestrácame nádej. Kráčame ďalej v istote, že Boh je na ceste s nami. Zanechať cestu duchovného rastu by bolo rovnako nebezpečné ako si myslieť, že už som v cieli. Aký je môj postoj pred Bohom? Ktorý z týchto dvoch je vlastný mne? V ktorom objavujem sám seba.

Ján Kušnír SVD