Pár slov o pred-Slove
Prológ Jánovho evanjelia je prepracovaný text, ktorý smeruje od nadčasovej večnosti do prózy všedného dňa (Jn 1, 19n), keď sa na scéne už tretí raz objaví Ján Krstiteľ (prvý raz vo veršoch 6 – 8, druhý vo verši 15) a začne sa odvíjať obdivuhodná dráma – Dráma Božieho Slova, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Prológ tvorí hymnický a poetický úvod tejto Drámy; nie preto, že by to bola poézia jednoduchého rytmu a rýmovačiek, ale preto, že aj napriek nedodržaniu pravidiel poézie nechýba jej to základné, čo by poézii chýbať nemalo: zmysel…!
Mimochodom, grécky pojem Logos, ktorý sa nachádza v pôvodnom texte a ktorý prekladáme ako Slovo, možno preložiť aj inak. Jednou z možností je slovo Zmysel. Prvé slová Jánovho prológu vyznejú trochu inak, ak ich preložíme: „Na počiatku bol Zmysel, Zmysel bol u Boha a ten Zmysel bol Boh…“ Potom aj nasledujúce verše poukazujú na to, že celé stvorenie má Zmysel, ktorý sa nám zjavil v osobe Ježiša Krista.
Strata zmyslu znamená tmu, kým zmysel vždy vnáša do života svetlo. Evanjelium je tiež o tom, že aj tie najtemnejšie chvíle v živote človeka – utrpenie a smrť – majú Zmysel. Otázkou je, či ho prijmeme…. Evanjelium je radostnou zvesťou o tom, že všetko má Zmysel, aj keď sa nám mnohokrát zdá, že dianiu vôkol nás akosi chýba zmysel…
Praktickým dôsledkom Prológu je kresťanský optimizmus: ak verím vo vtelené Slovo – vo vtelený Zmysel, tak aj Kalvária napĺňa nádejou, že všetko má zmysel. Nie hocijaký zmysel, ktorý veciam dávame my, ale Zmysel, ktorý všetkému dáva Boh, ktorý je sám Zmyslom všetkého. A práve preto, že veríme, že všetko má Zmysel, život kresťana sa smie niesť v znamení optimizmu a nádeje aj uprostred skúšok; aj keď stojí pod krížom a prechádza si vlastnou „kalváriou“.
Nemožno opomenúť ešte jeden moment Prológu: vzťahovosť. Prvé a posledné slová Prológu (verše 1 a 18) hovoria o intímnom vzťahu Slova (jednorodeného Syna) s Bohom-Otcom. Boh sa nám daroval vo svojom Slove. Boh má ku každému z nás intímny vzťah. Aký vzťah máme k nemu my? Môže to byť vzťah indiferencie (umytia si rúk), vzťah odmietnutia, vrcholom čoho bola odmietnutá Božia láska na kríži, ale môže to byť aj vzťah prijatia a viery: a tým, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi…
Patrik Vnučko, dominikán