Pápež kňazom a zasväteným v Peru: „Neberte sa príliš vážne“

0 Kronika

V sobotu popoludní sa pápež František stretol s kňazmi, rehoľníkmi a seminaristami zo severoperuánských cirkevných provincií v Kolégiu sv. Karla a Marcela, v meste Trujillo. Meno seminára pripomína zakladateľa tejto inštitúcie, ktorá má za sebou už takmer 400 rokov existencie, biskupa Carlosa Marcela Corneho. Prítomných bolo asi tisíc duchovných prevažne zo severného regiónu tejto rozľahlej a hornatej krajiny, čo je približne desatina z ich celkového počtu, teda kňazov, zasvätených osôb i seminaristov dohromady. Na rozdiel od stretnutia s čílskym klérom, kde pápež predniesol vopred pripravenú meditáciu, malo peruánske stretnutie s duchovenstvom voľnejší priebeh a pápež pripravený text často spontánne dopĺňal. Vo viac ako polhodinovom príhovore pápež hovoril o radostnom sebavedomí duchovného. Varoval pred pokušením „brať sa príliš vážne čiže pred pokušením mesianismu“.

papež v peru

„Je dobré vedieť, že nie sme Mesiášom! Oslobodzuje nás to od toho, aby sme sa brali príliš vážne, aby sme boli príliš zamestnaní (na niektorých miestach sa vraví: Nechoď do tej farnosti, ten kňaz má stále príliš veľa práce).“

„Toto pokušenie sa prekonáva mnohými spôsobmi, ale tiež umením smiať sa na sebe. Jeden rehoľník, ktorého som mal veľmi rád – bol to holandský jezuita, ktorý vlani zomrel – mal tak vycibrený zmysel pre humor, že sa dokázal sám nad sebou smiať pri všetkom, aj nad svojím tieňom. Áno, umenie smiať sa nad sebou samým nám prepožičiava schopnosť stáť pred Pánom aj so svojimi obmedzeniami, pochybeniami a hriechmi, ale aj so svojimi úspechmi a s radosťou z toho, že po našom boku je Pán. Je to krásny duchovný test položiť si otázku o schopnosti smiať sa sami nad sebou, pretože smiať sa druhým je ľahké, ale sebe samému nie. Smiech nás chráni pred „sebevzťažným a prometeovským neopelagiánstvom tých, ktorí v konečnom dôsledku spoliehajú iba na svoje vlastné sily a považujú sa za nadradených voči druhým“ (Evangelii gaudium, 94). Smejte sa teda, bratia. Smejte sa v komunite, nie komunite alebo druhým. Varujte sa tých, ktorí sú tak dôležití, že vo svojom živote zabudli na to, ako sa to robí.“

papež v peru 2

Pre osvojenie si umenie smiať sa sebe ponúkol pápež „dve tabletky“, ako povedal. Prvá je „hovoriť s Ježišom a s Pannou Máriou v modlitbe a prosiť o milosť radosti, o radosť nad konkrétnou realitou.“ Druhú pilulku môžete užívať tiež denne a spočíva v tom, že sa pozriete do zrkadla. Nejde o narcizmus, ale naopak o terapiu, ktorá pomáha zasmiať sa sám sebe. Petrov nástupca venoval pozornosť aj formácii ku kňazstvu a zasvätenému životu a poukázal na jej základy:

„Minulý mesiac padla na jednom stretnutí novicmajsterov, spirituálov a predstavených formačných domov otázka: Aké vedenie v modlitbe poskytnúť tým, ktorí vstupujú do klerického stavu? Diskutovalo sa o takých či onakých príručkách a metódach … ktorá je lepšia a pod. Avšak múdri muži a ženy, ktorí sú poverení formovaním v noviciátoch a seminároch, radšej nadväzujú na modlitbu, ktorú si prinášajú novici, novicky a seminaristi z domu. A potom ich vedú tak, aby pokročili k ďalšiemu typu modlitby. Dôležité je pokračovať v tom, ako sa to naučili od mamičky či babičky. Toto je cesta, ktorú treba sledovať. To je napokon aj odporúčanie sv. Pavla Timotejovi: „Tak verila tvoja babička a tvoja matka“ (2 Tim 1,5). Neopovrhuj domácou modlitbou, pretože tá je najsilnejšia.“

Juraj Pigula

Podľa www.radiovaticana.cz

foto: www.acistampa.it; w2.vatican.va