Pápež kňazom a zasväteným v Čile: Boží ľud očakáva pastierov a zasvätených, ktorí poznajú súcit

0 Kronika

Ježiš Kristus sa nepredstavuje svojim učeníkom bez rán; práve začínajúc od jeho zranení môže Tomáš vyznávať svoju vieru. Sme vyzvaní, aby sme nekryli alebo nezakrývali naše rany. Cirkev s ranami je schopná porozumieť ranám dnešného sveta a robiť ich vlastnými, trpieť, sprevádzať a pokúšať sa ich uzdraviť. Cirkev s ranami sa nekladie do centra pozornosti, nemyslí si, že je dokonalá, ale dáva do centra toho, ktorý jediný dokáže uzdraviť rany a ktorý má meno: Ježiš Kristus.

Vedomie o tom, že máme rany, nás oslobodzuje; áno, oslobodzuje nás od toho, aby sme sa stali auto-referenciálni, aj od toho, aby sme si mysleli, že sme nadradení. Oslobodzuje nás to od trendu Prometea, teda tých, ktorí sa nakoniec odvolávajú iba na svoje vlastné sily a na pocit, že sú lepší ako ostatní, pretože konajú podľa pravidiel, alebo preto, že sú pevne upretý na istý katolícky štýl z minulosti.

V Ježišovi naše rany vstali zmŕtvych. Robia nás solidárnymi; pomáhajú nám ničiť múry, ktoré nás uväzňujú v elitárskom postoji, aby nás pomohli stavať mosty a osloviť mnoho smädných po milosrdnej láske, ktorú len Kristus môže ponúknuť. “Koľkokrát snívame o expanzívnych, starostlivých a dobre navrhnutých apoštolských plánoch, typických pre porazených generálov! Tak popierame naše dejiny Cirkvi, ktoré sú slávne ako dejiny obetí, nádeje, každodenného boja, života zodretého v službe, vo vytrvalosti v namáhavej práci, pretože každá práca znamená “pot nášho čela” . Beriem na vedomie, s určitými obavami, že existujú komunity žijúce s úzkosťou objaviť sa na plagáte, zaberať priestor, objaviť sa a ukázať, nie vyhrnúť rukávy a ísť dotknúť sa bolestnej reality našich verných ľudí.

Čílsky svätec nás varuje a spochybňuje: “Takže všetky metódy, ktoré sú len za jednoliatosť, budú falošné metódy; všetky tie, ktoré tvrdia, že nás orientujú na Boha a zabúdajú na našich bratov; všetky tie, ktoré nám zatvárajú oči pred vesmírom, namiesto toho, aby nás učili, aby sme ich otvorili a všetko pripísali Stvoriteľovi všetkého; všetky tie, ktoré nás urobia sebeckými a nútia nás uzavrieť sa do seba.”

Boží ľud neočakáva ani nás nepotrebuje ako superhrdinov, ale ako pastierov, zasvätených mužov a ženy,  ktorí poznajú súcit, ktorí môžu podať pomocnú ruku, ktorí sa vedia zastaviť nad tým, kto padol, a ako Ježiš, pomôžu mu dostať sa z bludného kruhu malomyseľnosti, ktorá trápi dušu.

Úryvok z príhovoru pápeža Františka kňazom, zasväteným a seminaristom. (16.1. 2018, Katedrála v Santiago del Chile)

preklad: Juraj Pigula

Foto: acistampa.it

Celý príhovor v češtine nájdete na: Pápež kňazom a zasväteným v Santiago de Chile.