Pápež František: Zasvätení majú osobitné povolanie podporovať jednotu

0 Kronika

Zasvätení majú osobitné povolanie podporovať jednotu, niet však jednoty bez obrátenia, bez modlitby a bez svätosti života. Takto by sa dali zhrnúť hlavné myšlienky Svätého Otca z príhovoru, ktorým sa obrátil v sobotu na účastníkov ekumenického kolokvia rehoľníkov a rehoľníčok. V rámci tejto ekumenickej iniciatívy k Roku zasväteného života sa v Sále konzistória zišlo asi 50 osôb z rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev. Stretnutie otvoril kardinál Joao Braz de Aviz, prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorá stretnutie zorganizovala.

Ako poznamenal Svätý Otec v príhovore, stretnutie sa koná v rámci týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý nám každoročne pripomína, že duchovný ekumenizmus „je dušou ekumenického hnutia“, ako na to upozorňuje koncilový dekrét Unitatis redintegratio (č. 8), vydaný práve pred 50 rokmi. Túžba obnoviť jednotu všetkých kresťanov je prirodzene vlastná všetkým cirkvám a týka sa tak kňazov, ako i laikov (porov. tamtiež, 5), povedal pápež a poukázal na výnimočné poslanie zasvätených v tomto úsilí:

„Zasvätený život, ktorý je zakorenený v Kristovej vôli a v spoločnej tradícii nerozdelenej Cirkvi, má bezpochyby zvláštne povolanie v podpore tejto jednoty. Ostatne nie je náhoda, že mnohí priekopníci ekumenizmu boli zasvätenými mužmi a ženami. Aj teraz sa rôzne rehoľné komunity intenzívne zaujímajú o dosiahnutie tohto cieľa a sú privilegovanými miestami stretnutia medzi kresťanmi rôznych tradícií. V tejto súvislosti by som sa chcel zmieniť o ekumenickej komunite v Taizé či v Bossey, obe prítomné na tomto kolokviu. Rehoľnému životu prináleží hľadanie jednoty s Bohom a jednoty v rámci bratského spoločenstva, uskutočňujúc tak príkladným spôsobom modlitbu Pána «aby všetci boli jedno» (Jn 17,21).“

Pápež František následne pripomenul, že táto jednota nie je plodom nášho úsilia, ale je darom Ducha Svätého, ktorý vytvára jednotu v rozmanitosti, ako to poznáme zo života v rehoľných komunitách. Tam nadobúdame tiež skúsenosť, že jednotu je možné dosiahnuť len vtedy, keď kráčame spoločne cestou bratskej lásky, služby a vzájomného prijatia:

„Niet jednoty bez konverzie. Rehoľný život nám pripomína, že uprostred každej snahy o jednotu, a preto aj uprostred každého ekumenického úsilia, je predovšetkým obrátenie srdca, ktoré zahŕňa prosbu a udelenie odpustenia. Zväčša spočíva v konverzii nášho pohľadu: v snahe hľadieť jeden na druhého v Bohu, a vedieť sa pozerať aj z uhla pohľadu toho druhého. Toto je dvojitá výzva, súvisiaca s hľadaním jednoty, a to ako v rámci rehoľných komunít, tak aj medzi kresťanmi rôznych tradícií.

Niet jednoty bez modlitby. Rehoľný život je školou modlitby. Ekumenické úsilie odpovedá v prvom rade na modlitbu Pána Ježiša a zakladá sa na modlitbe. Jeden z priekopníkov ekumenizmu a veľký propagátor oktávy za jednotu, páter Paul Couturier, používal obraz, ktorý dobre ilustruje vzťah medzi ekumenizmom a rehoľným životom: prirovnal tých, ktorí sa modlia za jednotu, a ekumenické hnutie všeobecne, k «neviditeľnému kláštoru», ktorý združuje kresťanov z rôznych cirkví, z rôznych krajín a kontinentov. Drahí bratia a sestry, ste prvými animátormi tohto «neviditeľného kláštora». Povzbudzujem vás, aby ste sa modlili za jednotu kresťanov a preniesli túto modlitbu do postojov a každodenných gest.

Niet jednoty bez svätosti života. Rehoľný život nám pomáha uvedomiť si výzvu adresovanú všetkým pokrsteným: povolanie k svätosti života, ktoré je jedinou pravou cestou k jednote. Na to jasnými slovami poukazuje koncilový dokument Unitatis redintegratio: «Všetci veriaci nech pamätajú, že tým lepšie budú napomáhať, ba dokonca uskutočňovať jednotu kresťanov, čím bezúhonnejšie sa usilujú žiť podľa evanjelia. Lebo čím užšie budú spojení s Otcom, Slovom a Duchom Svätým, tým dôvernejšie a ľahšie budú môcť prehlbovať vzájomné bratské vzťahy» (č. 7).“

Medzinárodnú ekumenickú komunitu vo francúzskej dedinke Taizé na juhu Burgundska založil v roku 1940 brat Roger Schutz. Spoločenstvo bratov pochádzajúcich z takmer 30 krajín a rozličných kresťanských cirkví tu žije v celibáte a veľkej jednoduchosti. Od konca päťdesiatych rokov minulého storočia tisíce mladých ľudí z celého sveta prichádza do Taizé, aby s bratmi zdieľali život v tichu s Bohom a v spoločenstve. Komunita Taizé organizuje v Afrike, Severnej i Južnej Amerike, Ázii a Európe ekumenické modlitbové stretnutia, ktoré sú súčasťou Púte dôvery na zemi.

Ekumenický inštitút vo švajčiarskom Bossey, založený v roku 1946, je medzinárodným strediskom stretnutia, dialógu a formácie. Patrí pod Ekumenickú radu cirkví (WCC) a poskytuje svoje služby osobám rozličných cirkví, kultúr a formácií s cieľom ich vzájomného ekumenického spoznávania počas akademických štúdií.

(TK KBS, RV jak, ml; pz)