Pápež František rehoľným osobám: radšej sa pohádať než terorizovať klebetami

Svätý Otec František sa v piatok 7. novembra 2014 stretol vo Vatikáne s rehoľnými predstavenými národného zasadania Talianskej konferencie vyšších rehoľných predstavených (CISM). Vo svojom príhovore sa zameral na niekoľko aspektov zasväteného života.
V prvom rade Svätý Otec povzbudil rehoľné osoby k prorockému svedectvu evanjeliového života. „My ako rehoľné osoby sme povolaní vydávať prorocké svedectvo. Učeník misionár a ten, kto nasleduje Pána po ceste zasväteného života, sa líšia svedectvom evanjeliového života. Proroctvo nikdy nie je ideologické,“ povedal, „neriadi sa módou“ a nie je v konfrontácii s inštitúciou, pretože samotné proroctvo „je inštitucionálne“, no súčasne je aj „znamením protirečenia“. Cirkev totiž rastie iba vďaka svätosti.
Potom poukázal na dôležitosť príťažlivého rehoľného života. „Zoči-voči svedectvu brata alebo sestry, ktorý skutočne žije rehoľným životom, ľudia si kladú otázku: ‚O čo tu ide? Čo tohto človeka poháňa, aby šiel ďalej za horizont tohto sveta?‘ Povedal by som, že prvú vec, ktorú treba urobiť, je pomôcť Cirkvi, aby rástla svojou príťažlivosťou. To nie je prozelytizmus: treba byť príťažlivými!“
Teda netreba, pokračoval, „viesť vojnu v tyle či obrannú vojnu“, ale rozdávať sa ľuďom, „ktorí žijú na perifériách dejín“. „Nie je to ľahké a ani samozrejmé. Preto je v prvom rade potrebná modlitba a adorácia. Opakujem, adorácia!“ Potom dodal: „Potrebujeme sa decentralizovať. Každá charizma, ak chce byť živou a plodnou, je povolaná decentralizovať sa, pretože v strede má byť iba Ježiš Kristus. Charizmu nemáme prechovávať ako fľašu destilovanej vody, ale jej úlohou je odvážne prinášať ovocie, má sa konfrontovať so súčasnou realitou, s kultúrami, dejinami, ako nás to učia veľkí misionári našich rehoľných inštitútov.“
„Jasným znamením súčasného rehoľného života má byť bratský život.“ Ďalej povedal: „Nuž, prosím vás, nech medzi vami neprevláda terorizovanie klebetami! Odstráňte ho! Nech vládne bratstvo! Ak máš niečo proti bratovi, povedz mu to do tváre… Niekedy to skončí tak, že sa pohádaš [doslova dostaneš päsťou – pozn. prekl.]. To nie je problém: lepšie toto, než terorizmus klebetami. Dnes prevláda individualistická kultúra, ktorá sa sústreďuje na individuálne práva. Je to kultúra, ktorá rozkladá spoločnosť, počnúc jej základnou bunkou, ktorou je rodina. Zasvätený život môže pomôcť Cirkvi a celej spoločnosti tým, že svedčí o bratstve, o tom, že možno spolunažívať ako bratia a sestry v rozličnosti… Pretože v komunite si druhých nevyberáme, ocitneme sa v nej s ľuďmi, ktorí majú odlišnú povahu, vek, formáciu, citlivosť… a napriek tomu je tu snaha žiť ako bratia alebo ako sestry.
Nie vždy sa to darí a vy to veľmi dobre viete! Toľkokrát sa zmýlime, pretože sme všetci hriešni, avšak dokážeme uznať aj svoj omyl, poprosiť o odpustenie a ponúknuť svoje odpustenie. Takýto prístup je Cirkvi veľmi prospešný: pomáha, aby v tele Cirkvi prúdila miazga bratstva… a prospešné je to aj pre celú spoločnosť.“
„Predpokladom tohto bratstva,“ pokračoval Svätý Otec, „je Božie otcovstvo a materstvo Cirkvi, ako aj Matky Panny Márie. Každý deň sa musíme vkladať do tohto vzťahu. Môžeme to urobiť prostredníctvom modlitby, Eucharistie, adorácie, ruženca. Týmto spôsobom každý deň obnovujeme svoje ‚zotrvanie‘ s Kristom a v Kristovi, a tak sa vkladáme do autentického vzťahu s Otcom, ktorý je na nebesiach, s Matkou Cirkvou, našou svätou hierarchickou Matkou Cirkvou a s Matkou Máriou. Ak sa náš život vždy nanovo zapája do týchto základných vzťahov, potom dokážeme budovať aj autentické bratstvo, bratstvo svedectva, ktoré priťahuje.“

Podľa zahraničných zdrojov
pripravil Š. Turanský SDB