Ovocie, ktoré zostane
Žijeme v instantnom svete, kde chceme všetko a hneď. Už včera bolo neskoro. Aj vidieť ovocie našej námahy.
Chcieť vidieť ovocie nie je zlé. Ježišovi záleží na tom, aby sme išli a prinášali ovocie a aby naše ovocie zostalo (porov. Jn 15, 16). Rozmýšľali ste už nad tým, že sú miesta, kde keď investujete, čakáte ovocie, a nevidno ho alebo nie je podľa vašich predstáv – ani množstvom ani kvalitou? Kde to je? V našich komunitách a provinciách, úsilí objaviť nové povolania, na stretkách a v spoločenstvách, ktorým slúžime? Kde?
Ak sa pozrieme na náhrady, ktoré nám bránia prinášať trvalé ovocie, nájdeme:
- Čísla a počty – ak je toto naším hlavným motívom, berme do našich spoločenstiev všetkých, ktorí prídu a ponúkajme na stretkách guláš, pivo a kofolu zadarmo. Záhradkára však nezaujíma, koľko stromov má v záhrade, ale či prinášajú ovocie, koľko debničiek v jeseni uskladní a či vydrží aspoň do jari. Nie počet stromov. Nie počet sestier v provincii či decák na stretku.
- Aktivity – zaplnené diáre ešte neznamenajú, že robíme, čo od nás Boh chce. Veď sa teraz zastavme a opýtajme sa: Ak viem, čo mám robiť a kde investovať, aby som naplnil Boží plán s mojím životom, zapĺňa to môj diár?
- Návnady – od nás sa čaká, že budeme iným ukazovať na Krista ako na toho, kto dá životu zmysel a kto prinesie zmenu. No keď sa nás niekto opýta na dôvod prečo napríklad prísť na stretko alebo povedať Bohu áno, spomenieme len druhoradé veci (bude tam fajn, nájdeš si nových kamarátov, naučíš sa modliť…) Srdce človeka piští po tom, aby našlo zmysel a zažilo zmenu. A to môže natrvalo priniesť len Ježiš.
- Zber nezrelého ovocia – my sme tí, čo ponúkame, sejeme a sadíme, no vzrast dáva Boh. On je Pánom záhrady, má právo orezávať aj štepiť. A nadovšetko zbierať. Radšej mu s tým nepomáhajme – podľa našich predstáv a v našom čase. Nezrelé síce chvíľu vydrží, ale neprinesie nikomu radosť. A už vôbec nie takú, ktorá ostane.
Františka Čačková OSF
Foto: freepik