Obdarovaní samotným Bohom

Dnešnou nedeľou sa lúčime s Matúšovým evanjeliom, ktoré nás sprevádzalo počas nedieľ tohto cirkevného roka. Kým počas posledných nedieľ zaznievali v evanjeliu zväčša podobenstvá, reč o poslednom súde nie je ani tak podobenstvom, ako skôr stotožnením sa. Ježiš sa stotožňuje s núdznymi tohto sveta.

V Matúšovom evanjeliu sa Boh zjavuje v Ježišovi ako Emanuel – Boh s nami. Tak nám ho Matúš predstavuje na začiatku i na konci, keď sa Ježiš lúči s apoštolmi slovami: „Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta“ (28, 20). Inak sa nezjavuje ani pri poslednom súde. Opäť je to Boh s nami, najmä s tými najopustenejšími.

Ježiš sa však nestotožňuje len s tými, ktorí pomoc a službu potrebujú, veď on sám neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. Ak od nás pri poslednom súde vyžaduje milosrdenstvo a službu blížnym, je to preto, lebo on sám tak činil. Kade chodil, dobre robil. Najväčšiu službu nám preukázal, keď nás vykúpil z moci zla, sňal z nás putá hriechu a vyviedol nás z väzenia vzájomného odcudzenia sa Bohu i blížnym. Sám sa stal liekom na našu smrteľnú chorobu, keď vzal na seba naše neprávosti. Prišiel, aby nasýtil náš hlad a smäd po pravde, šťastí, láske a zmysle života. Neustále nás zaodieva svojou milosrdnou láskou.

Raz budeme súdení podľa milosrdenstva: jedni pôjdu do večného života a druhí do večného trápenia. Nehovorí sa tu o nebi a pekle, miesto toho sa tu hovorí o večnom živote a večnom trápení. Podľa Tomáša Akvinského nebo a peklo sú pokračovaním stavov, ktoré prežívame už tu na zemi. Kto už tu na zemi žije bohatým spoločenským životom (nemyslia sa tým rôzne žúry, ale solidarita), teda kto sám seba daruje blížnym, bude raz obdarovaný samotným Bohom. Naopak, kto žije len pre seba, trápi sa už tu na zemi pre svoj nedostatok lásky, ktorým ho odcudzuje iným i Bohu. Preto je lepšie byť chudobný materiálne, než chudobný na lásku. Iba láska nás robí skutočne bohatými. Kto miluje, už tu na zemi je obdarený tým najväčším bohatstvom: samotným Bohom.

Patrik Vnučko, dominikán