O ohľade a pohľade

Nenápadným, ale dôležitým, motívom podobenstva o štedrom majiteľovi vinice je zrak. Zakaždým, keď majiteľ vinice príde na námestie, zbadá niekoho, koho by najal. Večer, pri vyplácaní mzdy, najskôr nechá vyplatiť tých, čo prišli poslední, aby tí, čo boli prví, dobre videli, že poslední dostali rovnakú mzdu ako oni. Prví sú samozrejme naštvaní, ako im to možno priamo čítať z očí: „Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?“

Majiteľ vinice berie ohľad nielen na svoju vinicu, ale aj na tých, ktorých dosiaľ nik nenajal. Navyše berie ohľad na ich rodiny, aby mali nasledujúci deň, čo jesť. Podľa väčšiny exegétov denár bol bežnou dennou mzdou, aby robotník zabezpečil svoju rodinu na nasledujúci deň.

Robotníci, ktorí boli najatí zavčas rána, majú na zreteli seba a svoj výkon, keď „znášali bremeno dňa a horúčosť“. Práve tento podhodnotený výkon sa stane „jablkom sváru“. Výkon je bôžikom tohto sveta. Našťastie nebeské kráľovstvo, ktoré má na zreteli Ježiš, nie je o výkonoch, ale o dobroprajnosti, veľkodušnosti a štedrosti, kedy človek dáva zo seba to najlepšie. Vzorom je sám Boh, ktorý sa nám daroval v Ježišovi, a ten sa nám zas daroval do poslednej kvapky krvi. Umučenie a smrť na kríži neboli o výkone, ale o neobmedzenej a plnohodnotnej spáse pre všetkých.

Ak toto podobenstvo znie poburujúco, tak to nie je preto, že by chyba bola v Bohu, ale v nás… a vyprovokovať by nás malo k zmene pohľadu, a samozrejme aj ohľadu…

Patrik Vnučko