Najpodstatnejšia otázka
Zbožní moslimovia sa niekoľkokrát denne modlia zvláštne litánie. S pomocou početnejšieho „ruženca“ ako máme my pri každom zrnku na spôsob modlitby chvály vzývajú rôzne Božie mená. Pritom každý má výsadu, že posledné – sté – Božie meno si môže zvoliť sám a nikomu ho po celý život neprezradiť.
Ježiš nám všetkým v nedeľnej liturgii slova položí otázku: Za koho ho pokladáme v slovenskej cirkvi, v našej farnosti či komunite? No pôjde ešte ďalej. Spýta sa osobne každého z nás: Kým som pre teba? Ako ma voláš vo svojom srdci?
Určite mu nejde o presnú dogmatickú definíciu seba ako druhej božskej osoby. Napokon ju nečakal ani od samotného Petra. Ide mu skôr o osobný pochop, kým je v najosobnejšom vnútri pre každého z nás.
Nevyjadrime to hneď. Počkajme chvíľu. Hľadajme. V najhlbšej hĺbke svojho bytia…
Možno ho ako sestra Zdenka nazveme svojím milovaným slnkom, alebo osou svojho života, dušou svojej duše, živým ohňom, epicentrom lásky.
Je či môže byť tým, ktorý ma preniká do špiku mojich kostí, ktorého srdce tlčie v každej mojej bunke a dýcha v celom mojom bytí.
Vítaj, Pane, v celej nahote mojej existencii. Buď mi všetko vo všetkom. Zakoreň sa v mojom srdci, myšlienkach, vedomí i nevedomí, aj v tele.
Len s tebou môžem ísť opačným smerom, ako ma unáša egoizmus sveta i vlastného srdca. Len ponorená do teba môžem ti byť k dispozícii bytostne, nielen rozumom, svätými myšlienkami či silenou vôľou.
Len s tebou prestanem utekať pred námahou a prijmem kríž ako súčasť výkupnej cesty pre seba i pre druhých. Len s tebou prestanem strácať čas bojom proti utrpeniu a budem kráčať aj uprostred bolesti s pokojom, tichou nežnosťou, pomazaná tvojím Duchom. Áno, budem spracúvať ľudské utrpenie láskou ako ty.
Dagmar Kráľová, saleziánka