Na slovíčko s Mons. Thomasom Menamparampilom

0 Na slovíčko

Na Slovensku neznámy, avšak pozoruhodný arcibiskup Thomas Menamparampil SDB. Zaslúžil sa o urovnanie etnických konfliktov v severovýchodnej Indii a v roku 2011 bol nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Ponúkame rozhovor s ním.

Má dnes zasvätený život zmysel?
Pokiaľ sa ľudstvo zaujíma o dlhotrvajúce veci, zasvätený život bude stále dávať zmysel. Je úlohou zasvätených ukazovať ich radikálnu oddanosť dlhotrvajúcim záujmom spoločnosti a konečnému osudu ľudskej rodiny. Ale pre zasvätených je to zároveň výzva a ťažká úloha. Často sa uspokojíme s malými vecami prítomnosti a menšími službami s okamžitou hodnotou, v ktorých sa zdáme byť dostatočne kompetentnými, napr. niekoľkými hodinami v škole, nejakými hodinami náboženstva alebo núdzovou zdravotníckou asistenciou.

Čo môže priniesť zasvätený život v sekularizovanej spoločnosti?

Najdôležitejším prínosom zasvätených v sekularizovanej spoločnosti môže byť, že prinútia ľudí rozmýšľať. Spoločnosť, ktorá sa snaží dosiahnuť ekonomický úspech alebo zvládnuť politické problémy, príliš často nemá čas uvažovať nad trvalými dôsledkami svojich rozhodnutí. Jednoduchí ľudia sú zmietaní spoločenskými silami, ktoré slúžia záujmom rôznych strán či jednej politickej strany, predstaviteľom nejakej ideológie alebo určitej vedúcej osobnosti. Zasvätení sú predovšetkým ľudia, ktorí môžu byť nenápadní a pritom mať ďalekosiahly pohľad na veci, môžu ponúkať múdrosť, rovnováhu a zrelosť. V tomto kontexte títo „mysliaci ľudia“ nemajú ukazovať, že sú jednostranní. Ich univerzálne postoje a širší svetonázor musia byť zrejmé. Inak nebudú braní vážne.

Aké slabé miesta vnímate v ZŽ a čo ho môže podržať?

Medzi zasvätenými je dnes najbadateľnejší nedostatok vyššej motivácie. Veriaci tomu hovoria „slabosť viery“. Pre svetskú spoločnosť rehoľníci vyzerajú ako introspektívni ľudia s hrdinskými záujmami. Ale je na nás ukázať maximálne oddanie sa najnaliehavejším potrebám spoločnosti, v ktorej žijeme, počnúc pozornosťou k chudobným, znevýhodneným atď. Táto oddanosť zahŕňa zasvätenú službu v oblasti výchovy, zdravia i sociálneho rozvoja. Preto je v dnešnom kontexte násilia, korupcie a chýbajúcich hodnôt oddaná prítomnosť zasvätených v týchto oblastiach zvlášť výrečná.

Ako vysvetliť zasvätenie ľuďom dneška?

Nemám odpoveď platnú pre všetky kultúrne situácie.

Napríklad v Ázii je zasvätený život pochopený ihneď. Budhisti a hinduisti majú svätých ľudí, ktorí sú vysoko cenení spoločnosťou. Nepochybne aj oni prechádzajú obdobím otázok, ale necítia sa marginalizovaní a často sú v centre diania.

Ale v inej spoločnosti, hlavne v sekularizovaných oblastiach, radikálny život podľa evanjelia, diela slúžiace pre dobro spoločnosti v rôznych formách budú mať určite význam. Nebol by som prekvapený, keby spoločnosť zároveň odmietala život v kompromisoch, ktorý nemá presvedčivú silu, život, ktorý nie je príťažlivý pre nasledovanie a stáva sa predmetom cynických poznámok.

A čo to znamená pre nás zasvätených?
Odpoveď na túto otázku bude závisieť od miery veľkodušnosti, k akej sa každá rehoľná osoba zaviazala. Ak jej stačí, aby splnila pravidlá svojej kongregácie len po právnej stránke, bude si hľadať cesty minimálneho podriadenia sa. Ale ak sa rozhodla dosahovať najvyššiu mieru veľkodušnosti, potom kráča s Kristom cez najťažšie úseky života vyjadrujúc svoju solidaritu s ľudstvom a ukazujúc na jeho cestu smerom k jeho poslednému cieľu. Je veľmi veľa rôznych spôsobov, ako podľa aktuálnych potrieb pomáhať najnúdznejším ľuďom v spoločnosti. Život a realita nás budú učiť, kde máme povinnosť pomáhať.

 Čo je vaším „motorom“, ktorý vám dáva silu do každého dňa?

Silu do každej chvíle môjho života mi dáva presvedčenie, že „v Bohu nič nie je stratené“. Toto bolo vyjadrenie brata Rogera z komunity Taizé.

Boh má kozmický zámer a dokonca aj tá najmenšia vec, ktorú urobíme, je súčasťou jeho mocného plánu pre budúci osud vesmíru a ľudstva. On nás stvoril, aby sme s ním boli spolutvorcami v tomto ohľade. To on vytvára z malých vecí, ktoré urobíme, úžasné a nepredvídateľné výsledky. Dokonca aj naše chyby sa zmenia na dobrý účel v Božích rukách, bolesť sa recykluje, aby vytvorila radosť, a to radosť, ktorú nám nik nemôže vziať; hriechy, ktoré boli už raz odpustené, sa stávajú surovým materiálom pre niečo dobré. Ježiš je stále blízko nás.

 Mohli by ste sa podeliť o nejaký významný moment vo vašom živote?

Ak mám rozprávať o zážitku, ktorý ma pohol, dovoľte mi, aby som sa pozastavil pri dvoch predmetoch, ktoré si uchovávam ako vzácny poklad. Jednou je guľka, ktorú som zdvihol zo zeme z miesta, kde som spal jednu noc, keď sme sa tam vybrali na mierové rokovania medzi dvoma bojujúcimi skupinami. Bola to guľka, ktorá ma mohla zabiť alebo zabiť hocijakého člena môjho mierového tímu alebo člena bojového oddielu alebo jedného z chudobných bežných dedinčanov, ktorí tadiaľ prechádzajú. Ale Boh nás ušetril od tejto udalosti. Faktom však je, že v tú noc veľa iných bolo zabitých rovnakými guľkami. Ja si uchovávam túto guľku ako relikviu a veľmi vrúcne sa modlím za mier. Dokonca aj v týchto dňoch som v kontakte s mojím mierovým tímom, ktorý vyjednáva mierovú dohodu na ásamskej hranici (pozn. prekl. Ásam je indický štát na severovýchode krajiny).

Druhá vec, ktorú si uchovávam ako veľmi cennú relikviu, je plagát našich oponentov, keď som sa chystal otvoriť farnosť. Na plagáte je napísané: „Misionári, vypadnite!“ My sme nevypadli. Stretli sme sa s ľuďmi, vyjednávali sme, vysvetľovali sme, diskutovali sme so staršími z tejto oblasti, venovali sme sa mladým. A nakoniec sme mohli začať svoju prácu. A dnes na tom mieste stojí prekrásna misia. Dokonca aj naši oponenti sú hrdí na túto inštitúciu a na všetko, čo dokázala urobiť pre ľudí.

Ja si uchovávam tieto dve veci ako inšpiráciu. Dodávajú mi odvahu v ťažkostiach. Obrovské veci sa stávajú, keď my sme blízko nebezpečia, blízko opačnej strany, blízko zlyhania. Pamätám na Pavlove slová: „Keď som slabý, vtedy som silný.“

Aké posolstvo chcete poslať nám zasväteným na Slovensku?

Nemal by som posielať posolstvo zasväteným na Slovensku, radšej by som sa ja mal od nich učiť. Darovali nám svedectvo viery za extrémne ťažkých okolností počas posledných desaťročí a to ostane žijúcim posolstvom pre zvyšok sveta ešte dlhý čas. Nech duch svätých Cyrila a Metoda ostane medzi vami silný. Mnohí misionári z vašej krajiny pracovali v Indii a my voči nim máme veľkú úctu. Ich veľké skutky nebudú tak ľahko zabudnuté.

Monika Skalová, saleziánka

foto: https://cmpaul.files.wordpress.com