Mt 22, 34 – 40

0 Nedeľné zamyslenia

Toto evanjelium mi v prvých veršoch pripadá veľmi humorné. Farizeji sa dopočuli, ako to dopadlo so saducejmi, no predsa nabrali odvahu a išli Ježiša ešte raz vyskúšať, pokúšať. Vyzerá to ako zle naplánované skúšanie v škole. Nech sa žiak naučí ako len chce, aj tak ho učiteľ presvedčí o tom, že nič nevie. Farizeji idú teda za Ježišom a snažia sa mu dokázať, že je nevzdelaný, bez kritického myslenia, úbohý šarlatán bez akejkoľvek teoretickej prípravy.

Ježiš opäť prekvapuje a zahanbuje. Nerobí to preto, aby farizejov zahanbil či znemožnil v očiach počúvajúcich. Ukazuje im správny smer teoretickej prípravy, ktorá musí byť pretavená do praxe. Teória bez praxe nemá žiadny účel. A tak Ježiš hovorí o tom najvážnejšom, čo sa v Starom zákone nachádza. O láske. O takej, ktorá začína pri sebe, pokračuje cez blížneho a končí v Bohu. Obrátenie tejto poučky prekrásne vykresľuje skutočnosť, ako to má v našich vzťahoch vyzerať. Začať od seba, od správneho videnia svojho obrazu, objavenia Božieho odrazu v sebe. Priblížiť sa k blížnemu, až keď spoznám seba samého – lebo viem, že sa dá aj niečo dosiahnuť, ak poznám limity, pády a nedostatky. A preto blížnemu nenaložím viac ako sebe. A viditeľnými skutočnosťami naplnený uvidím v tvárach svojich blížnych obraz skutočného Boha, ktorého dokážem milovať z celého srdca, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.

Ale dnes začnem od seba! Tak, skutočne! Pozriem sa na seba očami, akými ma vidí milujúci Boh. A možno po dlhej dobe si dovolím aj nejakú odmenu v podobe kávy, sladkosti, dobrého filmu, príjemnej prechádzky. Objaviť v sebe skutočný obraz, ktorý do mňa vložil môj Tvorca, je dôležitou úlohou v mojom živote. Až tak sa so mňa stane misionár/ka milosrdnej Lásky. Aby sa so mňa nestal farizej, ktorý bude pokúšať Ježiša – či je to naozaj tak, ako nám už mnohokrát dokázal. Boli by sme na smiech. Tak ako farizeji v úvode dnešného evanjelia.

Hermana Matláková