Mám úrad a sedím si vysoko …

0 Nedeľné zamyslenia

Božie slovo tejto nedele o úrade by malo aspoň trochu prevetrať našu myseľ a srdce, čo v nich je, aké túžby po úrade sa v ňom ukrývajú. Lebo na tých, ktorí sú v úrade, hľadíme rôzne. Alebo ako seba vnímam, ak som v úrade. Iných dávame pod drobnohľad kritiky a seba na piedestál slávy. A možno si aj prajeme, aby niekoho zosadili z úradu, lebo… Alebo sa modlíme: „Neopusť nás Pane.“ Kde si došiel v svojom myslení?

Prijať voľbu do úradu pre službu spoločenstvu je Boží „výmysel“, lebo dobre vie, z čoho sme stvorení. A tak si nás na to pripravuje, overuje si nás, skúša, ako to vyzerá s mojou pokorou, ako s mojou láskou, ako sa starám o rast svojej viery, ako dbám na svoju formáciu a či mám dôverný vzťah s Ježišom Kristom. Spolu s Petrom hovorím: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha,“ viem, kto si, poznám ťa, ale poznám aj seba, všetko, čo sa rodí v mojom vnútri, pekné aj slabé… Aké sú moje motivácie, túžby – vládnuť? Slúžiť? Ak si ma povoláš, daj mi prosím Petrovu jednoduchosť, múdrosť, vytrvalosť, pokoru, silu niesť kríž – slabosti spoločenstva, umierať svojim predstavám. Blahoslavený si, ak sedíš vysoko a plníš to, čo chce Otec.

Pane, zahaľ moju nahotu do chudoby, poslušnosti a čistoty, ony nech má chránia v dnešnom svete a zachovajú pre večnosť v nebeskom kráľovstve. Chcem dýchať radosť a sviežosť a mojim blízkym dovoliť pri sebe pookriať. Lebo viete, kto som ja? Úbohý hriešnik.

Autor: členka sekulárneho inštitútu

foto:euroffice.it