Liturgia hodín

0 Liturgia

Zažil som krásne chvíle s liturgiou hodín, keď modlitba trvala aj vyše pol hodiny. Spev, krátka homília, komentár k niektorým žalmom, ticho… Ale aj dnes sa viem pomodliť ranné chvály či vešpery za päť minút.Skúsil som si spomenúť, ako dlho sa modlím liturgiu hodín. Keďže používam ešte jej prvé oficiálne vydanie v slovenčine, zistil som, že je to už najmenej od roku 1984. Tým rokom sa v prvom diele Liturgie hodín začína tabuľka Dátumy pohyblivých slávení, ktorá bola urobená na 25 rokov. Ale určite aj skôr, lebo som predtým používal cyklostylovaný breviár, celý mal okolo 20 dielov.

Modlitba posvätného ofícia vie byť nádherná, ale priznajme si, že v mnohých komunitách zasväteného života je stereotypná. Ako príklad stačilo počúvať túto modlitbu večer v rádiu Lumen, keď sa celý projekt rozbiehal. Aj keď mi je jasné, že je na ňu vyhradených len 15 minút (v nedeľu pol hodiny), stačilo pár večerov, aby sme videli (lepšie povedané počuli) chudobu bohatej modlitby. Veľmi ma preto potešilo, keď sa postupne aj vďaka rehoľným spoločenstvám občas pri tejto modlitbe v rádiu Lumen objavil spev hymnu či chválospevu. Dá sa však urobiť aj niečo viac?

Medzery
Čítali ste niekedy Všeobecné smernice o Liturgii hodín? Ak nie, vrelo odporúčam! Sú v prvom diele Liturgie hodín. Smernice nebezpečenstvo stereotypu predpokladajú, a práve preto umožňujú viacero variácií modlitby. Spomeniem jednu z nich, vďaka ktorej som kedysi uspel pri riešení istého problému. Zavolal si ma vtedy otec biskup Filo. Keď som k nemu prišiel, nepristúpili sme hneď k veci, kvôli ktorej ma predvolal, ale opýtal sa ma, prečo sú v žalmoch v Liturgii hodín medzery za niektorými veršami. Navonok sú tie medzery nesystematické, niekedy za dvoma veršami, niekedy len jedna v celom žalme… Vedel som. Viete to aj vy?
Tieto medzery určujú, kde sa opakuje antifóna pri tzv. responzóriovom recitovaní žalmov. Áno, je to presne ten systém, aký sa používa pri svätej omši. Jeden človek žalm spieva (recituje) a spoločenstvo pravidelne odpovedá. Silu takéhoto spôsobu modlitby si môžete overiť najmä na nejaký sviatok, keď sa antifóna priamo vzťahuje na slávené tajomstvo – tá totiž dáva žalmu akoby ďalší rozmer.

Spev
Inou možnosťou oživenia liturgickej modlitby je spev. Rehoľníci sa teraz možno zamračia, rehoľníčky si vzdychnú – prví preto, že im to nevonia, druhé preto, že majú spevu možno až priveľa…
Spev pri liturgii hodín nie je celkom ľubovoľný. Má totiž okrem iného vyjadrovať stupeň slávenia. Pri každej modlitbe v spoločenstve (samozrejme, s prihliadnutím na „spevavé“ schopnosti zhromaždených) sa má spievať hymnus a evanjeliový chválospev. Prečo? Nuž vyplýva to zo samotného názvu – hymnus sa nerecituje, chválospev nie je chváloreč.
Viem, mnohé nápevy si vyžadujú nácvik, niektoré sa používajú len veľmi zriedka. Ale viete, aké by to bolo krásne, keby aspoň na sviatky v každej komunite zaspievali minimálne jeden žalm (či chválospev) hoci na ten najjednoduchší nápev, ktorý zvládne každý: „najprvhore, potomdole“…?

Ticho
Počúvať Boha. Vieme, že modlitba nie sú len naše slová, ale aj slová Boha. Niektoré nám dáva priamo napísané na papieri – veď takmer celá liturgia hodín je poskladaná z textov Svätého písma. Ale Boh sa neobmedzuje len na „všeobecné hovorenie“. Aj v spoločenstve chce hovoriť osobne a osobitne k srdcu každého modliaceho sa jednotlivca. A na to je v liturgii hodín miesto na ticho. Skúsme tie miesta vyrátať: po záverečnej antifóne každého žalmu alebo chválospevu. Po krátkom čítaní, v posvätnom čítaní po oboch dlhých čítaniach, alebo aj po homílii, ak nasleduje. Po záverečnej antifóne evanjeliového chválospevu. Miesta ticha možno striedať, nie je nutné pri každej modlitbe za každú cenu dodržiavať všetky.
Pri tichu mi prichádza na um ešte jedno „ticho“. Pred samotnou modlitbou. Z vlastnej skúsenosti viem, ako ťažko sa modlí akákoľvek ústna modlitba, ak na ňu „presedlám“ napríklad rovno od počítača alebo z nejakej vzrušujúcej debaty. O sústredenie sa preto pokúšam tým, že zoberiem knihu Liturgie hodín do rúk, len ju nejaký čas zatvorenú držím a usilujem sa uvedomiť si, čo idem robiť, s kým sa idem rozprávať. Že som s Ježišom. V srdci i v spoločenstve. A ešte ticho po zakončení modlitby. Kontemplácia prežitého, vysloveného, počutého…

Homília
Sledovali ste niekedy priamy prenos vešpier, ktoré slávi Svätý Otec? Ak áno, možno ste s prekvapením zistili, že k sláveniu posvätného ofícia patrí aj homília. Krátka alebo dlhá podľa stupňa slávenia, zrelosti spoločenstva, času, ktorý je k dispozícii… Je zrejmé, že ak sa liturgia slávi vo veľkom spoločenstve pri nejakej slávnostnej príležitosti, homíliu si kňaz či diakon musí pripraviť. V malom, neformálnom spoločenstve môže byť „homíliou“ hoc aj krátke podelenie sa predsedajúceho s pár myšlienkami, ktoré ho v súvislosti s konkrétnymi textami oslovili. Pre mnohých zasvätených to môže byť výborná príležitosť cibriť sa vo vyjadrovaní svojich myšlienok, otváraní svojho srdca.

V malom spoločenstve
Pri slávení liturgie hodín v malom spoločenstve je možné jedno privilégium – modliť sa slovami Písma či nad slovami Písma. Praktizuje sa to tak, že po skončení žalmu či chválospevu po antifóne jednotlivci môžu v krátkych modlitbách vyjadriť, čo ich v texte oslovilo. Najčastejšie to je nejaká veta, slovo, ktoré zopakujú. No niekedy v súvislosti s nejakým problémom, ktoré dané spoločenstvo prežíva, to môže byť aj modlitba vlastnými slovami. A ten, čo modlitbu vedie, vo vhodnej chvíli zakončí modlitbu tzv. žalmovou modlitbou. Smernica č. 112 síce hovorí o žalmových modlitbách ako dodatku k Liturgii hodín, ale nikdy som sa nimi v slovenčine nestretol. Preto sa hádam veľmi nepreviníme, keď takúto modlitbu prednesie vlastnými slovami predsedajúci.

Už len vetička z 12. smernice: Liturgia hodín je teda aj výbornou prípravou na samo slávenie Eucharistie, pretože vzbudzuje a živí vieru, nádej, lásku, nábožnosť a ducha zriekania sa, a to všetko sú nevyhnutné predpoklady na osožné slávenie Eucharistie.

Marián Kováčik
Smernice 201 – 203
201. Pretože sa pri liturgických úkonoch musí všeobecne dbať aj na to, aby sa „v príhodnom čase zachovalo posvätné ticho“, treba vyhradiť primeraný čas na mlčanie aj v liturgii hodín.
202. Aby sa dosiahla plná ozvena hlasu Ducha Svätého v srdciach a aby bola osobná modlitba tesnejšie spojená s Božím slovom a hlasom Cirkvi, je vhodné a múdre vymedziť chvíľu ticha, ako to bolo zvykom oddávna, za jednotlivými žalmami po opakovaní antifóny, najmä ak sa po chvíli ticha pridáva žalmová modlitba, alebo po krátkych alebo dlhších čítaniach, a to pred responzóriom alebo po ňom.
Treba sa však vystríhať toho, aby sa zavádzalo také ticho, ktoré by narúšalo štruktúru ofícia alebo bolo by účastníkom na ťarchu alebo by v nich vyvolávalo nudu.
203. Ak sa modlí jednotlivec, má viac možností zastaviť sa pri rozjímaní o nejakom výroku, ktoré by prispelo na duchovné zvrúcnenie, čím ofícium nestráca svoju verejnú povahu.