Láska má veľké srdce (Mk 5, 21 – 43)

Ako zasejem u nás v komunite semienko trpezlivej lásky? Ako sa vytrénovať v trpezlivosti?

Pri dnešnej správe z evanjelia musím obdivovať Ježiša, že sa nenechal „uniesť“ veľkým zástupom, ktorý sa na neho tlačil. Prekvapuje ma, že v tej tlačenici ho výnimočne zaujíma iba „jeden dotyk“. Pri tomto dotyku spozornel a zastavil sa. Túžil sa osobne stretnúť so ženou, ktorá sa dotkla jeho rúcha. Dotkla sa ho s vierou. Inými slovami povedané, svojím srdcom. On jej opätuje dotyk uzdravujúcou láskou svojho srdca.

Ježiš mi dnešnom v príbehu prezentuje, že ak sa ho v modlitbe dotknem s veľkou vierou, môžem sa moje srdce stať časťou jeho veľkého srdca. Moja modlitba nie je bezvýsledná. Jairus neprosil zbytočne. Uveril a neodišiel sklamaný. Pokúsim sa zatvoriť oči a zistiť, ako sa dotýkam Ježiša. Modlím sa a mnohí ľudia v mojom okolí ma znervózňujú. No napriek tomu im pomáham, a nemusím. Požehnávam. Usmievam sa na nich, a nemusím. Požehnávam. Počúvam ich, a nemusím. Požehnávam. Modlím sa a moje srdce je vo veľkom Srdci. Oveľa pohodlnejšie je ich ignorovať. Odmietnuť. Keď ich prehliadam, zistím opak. Modlím sa, ale moje srdce už nie je vo veľkom Srdci.

Trpezlivá láska má veľké srdce. Obrazne povedané, chytí Boha za srdce.

Ulrika Spišiaková SCSC
Foto: pixabay