Ľalie

Krátky text 1. čítania môže evokovať dojem, že Jahve v určitej epoche dejín alebo len v konkrétnej situácii zabudol, ba opustil svoj utrápený ľud. Keď tieto slová čítam a cítim sa v zajatí hriechu, na dne, ďaleko od Boha, mám v hĺbke svojej duše také pocity, že som opustený, začína sebaľútosť… teda autentické so 14 veršom. Ale! Text proroka Izaiáša, ktorý predchádza tomto verš s celým kontextom 49. kapitoly, je o ohromnej angažovanosti Boha v konkrétnom živote už od materského lona, o konkrétnej ochrane Jahveho rukou, o vyslobodení otroka, radostnom návrate a prehojnom prisľúbení. Paradoxne, po Božej výzve: „Plesajte, nebesia, veseľ sa, zem, hory, zahučte víťaznými spevmi, lebo Boh potešil svoj ľud, zľutoval sa nad ním, utrápeným.“ Reakcia človeka – ako sa prežívame? Sme často trapkovia, smiešne malej viery, sme úplne vedľa, donekonečna fňukajúci: „Jahve ma opustil, Pán na mňa zabudol…“ Spamätajme sa a žime!

Situáciu vystihuje, dopĺňa a poskytuje východisko apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom. Sestry, bratia, sme plne zasvätení Bohu. Nezameriavajme sa na svoje osobné chyby, detailné nedokonalosti, triviálne maličkosti, žabo-myšie vojny, nevyčerpávajme sa v osobných konfliktoch! Si Kristov služobník/čka a to je úplne pecka – máš poverenie spravovať Božie tajomstvá! Poznaj, čo vlastne obsahuje zverený poklad! Zveľaďuj svoje poznanie Tajomstva, rozširuj ho! A najmä, tebe zverené tajomstvo je pre všetkých, nielen pre teba. Je najmä pre tých, ktorí nemajú pravdivé poznanie, resp. ho majú deformované, alebo po zlých skúsenostiach s nami veriacimi zanevreli a cestu k Bohu majú zahatanú. My sme správcami nie vlastnými zásluhami, dokonalosťou, ale práve zadarmo – milosťou poznať Tajomstvo. Ale, prosím, nezahadzujme, nezahrávajme sa, majme s plnou zodpovednosťou chuť napĺňať to, čo sa od správcov vyžaduje: „…aby bol každý verný.“

Áno, sú to ťažké témy, slobodná dôvera v starostlivého, osobného, milujúceho Boha; naplno aktívny život v spravovaní Božích tajomstiev. Tento balík sa nedá pochopiť a už vôbec žiť, ak budeme polovičatí, akoby nie celkom presvedčení a v nasadení (deti sveta a len „part time“ duchovní). Zrodili sme sa z vody a z Ducha, preto neustále nekoketujme a nechcime všetko – aj Boha, aj svet (bezbrehé užívanie si všetkých jeho ponúk). Slúž len jedinému – Pánovi. Budeš žiť síce v realite obmedzenosti človeka, zaťaženého prízemnými ľudskými vzťahmi, no ideál, v odovzdanosti a dôvere osobne prítomnému Bohu.

Matúš Racek OFM