Kurz oddychu (Mt 11, 25 – 30)

Slovo „ľahký“ použil Ježiš len raz. Iba dnes. Dobre sa žije, keď je „bremeno ľahké“. Aj keď: Ťažko ľahko žiť.

Ježiša vidíme v evanjeliu v rôznych situáciách a stále je sa od neho čo učiť. Keď však on sám dá dôraz a povie: „Učte sa odo mňa,“ myslí to vážne: Začína lekcia, otvorte zošity a píšte si poznámky.

Učte sa odo mňa – oddychovať. „A nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Oddych je prirodzeným sprievodcom našej práce. Bez oddychu práca nebude „ľahkým bremenom“. Nie raz poslal Ježiš ľudí domov alebo jednoducho bez varovania niekde zmizol. Nevysvetľoval, nepýtal si od každého dovolenie, nečakal, kým všetci všetko pochopia alebo budú uzdravení. Potreboval svoju introvertnú chvíľku, tak si ju zobral. Stratil sa z očí, ušiel na vrch, modlil sa, ľahol si a zaspal, hoci aj v loďke. Aj takto zveleboval Otca.

Službu stopol, keď prišiel čas oddýchnuť si. Tak toto je ťažké. Veď nás, zasvätených, všetci potrebujú. Nebudeme sa predsa ešte aj spovedať z toho, že sme zle využívali čas a neboli sme pripravení poslúžiť v každej chvíli a každému. Hm… no celé moje ja (telo, duša i duch) by sa ma toľkokrát rado opýtalo: „A mne poslúžiš kedy? Autu dopraješ servis, kávovaru tiež chvíľku pokoja, len ty chceš svietiť stále ako svetlo pri svätostánku. Isto ťa toto učí tvoj Ježiš?“

Máme ho doma, bývame s ním pod jednou strechou. Pôjdeme sa opýtať, ako to myslel? Ako ho môžeme osláviť aj svojím oddychom?

„Bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.“ Žiť podľa Ducha je žiť disciplinovane. Ako Ježiš.

Dnes nám začína nový semester a máme v ňom jeden povinný kurz: kurz oddychu. Žalmista si s nami spokojne vydýchol: „Pán podopiera všetkých, čo klesajú, a dvíha všetkých skľúčených.“

Františka Čačková, školská františkánka